Kuny: charakteristika, výskyt a ochrana

Čítané celkom 147 x, Dnes prečítané 1 x

Kde kuna žije?  Všetko čo neviete o kunách a ako odplašiť kuny. 

Kuna lesná zaberá areál takmer celej Európy (vrátane Írska) od hranice lesa na severe po Sardínii a Baleáry na juhu. V Ázii siaha jej rozšírenie na východ do západnej Sibíri, na juh do niektorých oblastí Turecka, Iraku a Iránu.

Spôsob života kun
Kuna lesná je samotársky tvor. V lese ju môžeme pristihnúť najmä ráno a večer po západe slnka.
Deň prespí v pelechu, ktorý si buduje v dutých stromoch, v opustených hniezdach veveričiek, vrán a dravcov. Rovnako ako líška má aj kuna lesná vedľa hlavného úkrytu ešte niekoľko záložných. Svoj okrsok, ktorý sa odhaduje na 600 až 1 000 ha si označuje páchnucim výlučkov, ktorý vylučuje z pachových žliaz pod chvostom. Tieto pachové značky nachádzame nielen na stromoch, ale spolu s trusom aj na lesných cestách, na kameňoch a na všetkých vyvýšených bodoch jej okrsku.

Kuna lesná sa s Kuno skalné nekrižuje, hoci sú si oba druhy tesne príbuzných. Kuna skalné pred svojou lesné príbuznú ustupuje.

Hlavnými zmysly kuny sú zrak a sluch. Čuch má síce dobrý, ale nie tak dokonalý ako šelmy psovité. Preto sa kuna chytí ľahko do želiez alebo do iných ľudských nástrah.

Za potravu kunám slúžia predovšetkým vtáky do veľkosti holuba, menšie hlodavce a veveričky. V núdzi dá zavděk aj ovociu, jahodám, jeřabinám pod. Prenasleduje Ak korisť, robí až päťmetrovej skoky zo stromu na strom. Po zemi sa pohybuje krátkymi skoky.

V staršej poľovníckej literatúre sa objavujú tvrdenia, že napáda aj srnčia zver. Švajčiarski zoológovia naopak dokázali, že kuna sa väčších zvierat bojí, a ak sa dostane do kurníku so sliepkami, nevyvraždí je z krvilačnosti, ako sa často tvrdí, ale z pudu sebazáchovy a strachu. Kuna lesné prepadá zvieratá skokom a zakusuje je prudkým zahryznutím do krku. Nie je pravda, že by ulovenej koristi vysávala krv. Najviac má vyhliadnutú na veveričky. Prepadá je v hniezde a majstrovsky za nimi šplhá až do najvyšších častí korún. Len málokedy jej ryšavka unikne.

Ako všetky kunovité šelmy aj kuna lesná sa dá ľahko skrotiť, najmä ak bola vychovávaná odmalička. Je to hravé stvorenia, bohužiaľ najčastejšie v noci.

Rozmnožovanie kún
Kuny lesnej kaňkují v júli až v auguste. V čase párenia podstupujú kuňáci medzi sebou boje, funí, prskajú a piští. Keby ste si vyšli za jasnej mesačnej noci do lesa, žasli by ste, aké zvuky dokážu kuny vydávať. Niektoré hlasové prejavy kún sa dokonca podobajú štekotu.

Gravidita kun trvá neobyčajne dlho: deväť mesiacov, z toho šesť mesiacov pripadá na graviditu utajenú, tzv. Embryonálne latenciu, rovnako ako napr. U srnčej zveri, kedy sa na určitú dobu vývoj plodu zastaví. Sama príroda tak zaisťuje, aby sa mláďatá rodila do priaznivých mesiacov roka. V apríli až máji vrhá samica 3 – 5 mláďat a zriedkavo až 7, ktoré sú po šesť týždňov slepá. Sú to malí, slepí tvory, ktorí váži asi 30 g. Po veku tridsaťštyri dňoch sa im otvárajú oči. Matka ich kojí dva mesiace. Kuna je starostlivá matka a svoje mláďatá zahrieva a húževnato je bráni proti každému nepriateľovi. V nebezpečenstve je prenáša v papuli na bezpečnejšie miesto. Mladé kuny pohlavne a telesne dospievajú v dvoch rokoch. Pri optimálnych podmienkach sa dožívajú ôsmich až desiatich rokov.

Kuna lesná poskytuje cennú kožušinu, ktorá je najhodnotnejšia z kožušín našich šeliem. Jej ochrana vychádza z vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva č. 134/1996 Zb. (Poľovnícka vyhláška), kde podľa § 4. je doba lovu povolená od 1.11. do konca februára s výnimkou § 6. ods. 2., kde je povolený celoročné odstrel v bažantniciach a poľovných revíroch s trvalým výskytom tetrova hlucháňa, tetrova, jariabok a dropa.

Na európskom trhu máme najväčší shop na výrobky odplašenia kún a hlodavcov. plasice.sk.
Kupujte ozónové plašiče, alebo výkonné ultrazvukové plašiče.

Odchyt alebo iné metódy vypudenie
Kunu môžeme vypudiť napr. Pomocou ultrazvukových repelentov. Ďalej je možné využiť HAGOPUR sprej na kuny, hlavne ak kuna ničí elektrické rozvody napr. U automobilov. V neposlednom rade môžeme kunu odchytiť pomocou Sklopce na kuny a premiestniť ju do iného prostredia.

Medzi lasicovité šelmy patria:

Kuna skalná – Martes Foin

 Martes Foin

Častý obyvateľ našich chát a chalúp, stodôl, skladísk a striech …

trieda cicavce – Mammalia

poriadok šelmy – Carnivora

čeľaď kunovití – Mustelidae

rod kuna – Martes

druh kuna skalní- Martes Foin (Erxleben, 1777)

Vzhľad
Táto sivohnedá šelmička s bielou náprsenkou má krásnu hodvábnu srsť, štíhle dlhé telo a silné zadné nohy. V pomere s telom má nohy pomerne krátke. Jej hlavu zdobí krásna malá špicatá ušká a výrazná čierna očká. Neprehliadnuteľný je aj jej dlhý huňatý chvost.

Rozšírenie
Kuna skalné sa vyžíva vo skalnaté, voľne porastené krajine s mnohými úkryty. Nezriedka sa kuny dajú vystopovať aj v blízkosti ľudských obydlí. Obľúbeným Kuni útočiskom sú napríklad pôdy rodinných domov či rekreačné objekty. Výnimočne ju uvidíme aj na strome. To je výsada jej blízkych príbuzných – kuny lesnej. Kunu skalné možno vidieť v južných oblastiach Ázie, strednej a južnej Európe.

Spôsob života a potrava
Žije a lovia väčšinou na zemi, medzi jej obľúbené pochúťky patrí hlodavce, menšie cicavce hydina a vajíčka, ktoré dokážu zručne vyniesť z hniezda či kurníku. V mestách kuny konzumujú aj odpadky. V jesenných a zimných mesiacoch tvoria jej jedálniček z veľkej časti ovocia. Pre hospodára môže byť kuna skalná užitočná podobne ako mačka (loví myši), môže však spôsobiť aj nemalé problémy. Rada si totiž pochutnáva na hydine a ich vajciach. Zmiznutie niekoľkých vajíčok však nie je to posledné. Ak sa Vám toto hravé nočné zviera ubytuje niekde v baráku, môžete počítať s tým, že v noci bude robiť pekný rámus. Hlavne ak sa dostane k nejakým predmetom, s ktorými si môže hrať. Nielen pri love využíva svoje mrštnosti, obratnosti, odvahy a prefíkanosti. Vďaka stavbe svojho tela sa dokáže pretiahnuť i tou najmenšou štrbinkou.

Rozmnožovanie
Kuna skalný sa pária buď vo februári, alebo v lete. Samica je gravidná dva až deväť mesiacov. Porodí 3 – 5 holých a slepých mláďat. Táto malá bezbranná stvorenia otvoria oči zhruba po piatich týždňoch, na materskom mlieku sú závislé šesť až osem týždňov. Po troch mesiacoch sa osamostatňujú. Do jesene zostávajú v rodine. Pohlavne dospievajú v dvoch rokoch.

Ochrana
nie je osobitne legislatívne chránená

slovenský názov: Kuna skalné
latinský názov: Martes Foin
hlavné znaky: sivohnedá sfarbená malá šelma s bielou náprsenkou, dlhým, štíhlym telom a huňatým chvostom
spôsob života: samotársky
rozšírenie SR: celá ČR
rozšírenie svet: južných oblasti Ázie, strednej a južnej Európy
potrava: Ovocie, hlodavce, malí cicavce a vtáky
doba gravidity: 2 – 9 mesiacov
počet mláďat: 3 – 5

Kuna lesná – Martes martes

Martes martes
trieda Cicavce – Mammalia
poriadok Šelmy – Carnivora
čeľaď Kunovití – Mustelidae
rod Kuna – Martes
druh Kuna lesná – Martes martes

Vzhľad
Kuna lesná je veľká asi ako mačka domáca. Má však štíhlejšie telo s hustou, hladkú a hnedú srsťou. Huňatý chvost a končatiny sú sfarbené najtmavšie; sú skoro čiernohnedé. Srsť na nohách prerastá aj chodidlovým vankúšiky. Má to dôležitý význam pre šplhanie. Chlpy na chodidlách zabraňujú, aby sa zviera Smékal pri pobehovanie na zľadovatených vetvách. Ušnice sú dosť veľké a majú svetlé lemovanie. Nos je čierny. Od svojich príbuzných Kuny skalné sa líšia predovšetkým krémovo žltou škvrnou na hrdle, tzv. Náprsenkou a dvoma hrotnatými výbežky na vonkajšej strane zadnej stoličky, ktoré sú u kuny skalné rovné.

Kuna lesné býva aj s chvostom až 80 cm dlhá a váži 100 až 140 dkg.

Rozšírenie
Kuna lesná zaberá areál takmer celej Európy (vrátane Írska) od hranice lesa na severe po Sardínii a Baleáry na juhu. V Ázii siaha jej rozšírenie na východ do západnej Sibíri, na juh do niektorých oblastí Turecka, Iraku a Iránu.

Spôsob života a potrava
Kuna lesná je samotársky tvor. V lese ju môžeme pristihnúť najmä ráno a večer po západe slnka. Deň prespí v pelechu, ktorý si buduje v dutých stromoch, v opustených hniezdach veveričiek, vrán a dravcov. Rovnako ako líška má aj kuna lesná vedľa hlavného úkrytu ešte niekoľko záložných. Svoj okrsok, ktorý sa odhaduje na 600 až 1 000 ha si označuje páchnucim výlučkov, ktorý vylučuje z pachových žliaz pod chvostom. Tieto pachové značky nachádzame nielen na stromoch, ale spolu s trusom aj na lesných cestách, na kameňoch a na všetkých vyvýšených bodoch jej okrsku.

Kuna lesná sa s Kuno skalné nekrižuje, hoci sú si oba druhy tesne príbuzných. Kuna skalné pred svojou lesné príbuznú ustupuje.

Hlavnými zmysly kuny sú zrak a sluch. Čuch má síce dobrý, ale nie tak dokonalý ako šelmy psovité. Preto sa kuna chytí ľahko do želiez alebo do iných ľudských nástrah.

Za potravu kunám slúžia predovšetkým vtáky do veľkosti holuba, menšie hlodavce a veveričky. V núdzi dá zavděk aj ovociu, jahodám, jeřabinám pod. Prenasleduje Ak korisť, robí až päťmetrovej skoky zo stromu na strom. Po zemi sa pohybuje krátkymi skoky.

V staršej poľovníckej literatúre sa objavujú tvrdenia, že napáda aj srnčia zver. Švajčiarski zoológovia naopak dokázali, že kuna sa väčších zvierat bojí, a ak sa dostane do kurníku so sliepkami, nevyvraždí je z krvilačnosti, ako sa často tvrdí, ale z pudu sebazáchovy a strachu. Kuna lesné prepadá zvieratá skokom a zakusuje je prudkým zahryznutím do krku. Nie je pravda, že by ulovenej koristi vysávala krv. Najviac má vyhliadnutú na veveričky. Prepadá je v hniezde a majstrovsky za nimi šplhá až do najvyšších častí korún. Len málokedy jej ryšavka unikne.

Čakal som skoro ráno na hájnika, keď som také lesné dráma zažil na vlastnej koži. Ranné ticho prerušil šramot nad mojou hlavou. Vo vetvách sa mihla veverička prenasledovaná pelešnicí “Aha”, pre vysvetlenie. Poľovne sa hovorí Kune lesné pelešnice, větevnice alebo medovka. Veverička však nemala šancu. Snažila sa uniknúť krkolomnými skoky sa stromu na strom. Kuna ju však bola stále v pätách. Zvedavo som sa zdvihol a obaja súpera sledoval. Možno po sto metroch sa ozval vreskot a dráma skončilo. Kuna so svojou korisťou vyšplhala do najvyšších poschodí asi osemdesiatdvaročného smreku a zmizla mi z očí.

Ako všetky kunovité šelmy aj kuna lesná sa dá ľahko skrotiť, najmä ak bola vychovávaná odmalička. Je to hravé stvorenia, bohužiaľ najčastejšie v noci.

Rozmnožovanie
Kuny lesnej kaňkují v júli až v auguste. V čase párenia podstupujú kuňáci medzi sebou boje, funí, prskajú a piští. Keby ste si vyšli za jasnej mesačnej noci do lesa, žasli by ste, aké zvuky dokážu kuny vydávať. Niektoré hlasové prejavy kún sa dokonca podobajú štekotu.

Gravidita kun trvá neobyčajne dlho: deväť mesiacov, z toho šesť mesiacov pripadá na graviditu utajenú, tzv. Embryonálne latenciu, rovnako ako napr. U srnčej zveri, kedy sa na určitú dobu vývoj plodu zastaví. Sama príroda tak zaisťuje, aby sa mláďatá rodila do priaznivých mesiacov roka. V apríli až máji vrhá samica 3 – 5 mláďat a zriedkavo až 7, ktoré sú po šesť týždňov slepá. Sú to malí, slepí tvory, ktorí váži asi 30 g. Po veku tridsatstyri dňoch sa im otvárajú oči. Matka ich kojí dva mesiace. Kuna je starostlivá matka a svoje mláďatá zahrieva a húževnato je bráni proti každému nepriateľovi. V nebezpečenstve je prenáša v papuli na bezpečnejšie miesto.

Mladé kuny pohlavne a telesne dospievajú v dvoch rokoch. Pri optimálnych podmienkach sa dožívajú ôsmich až desiatich rokov.

Na európskom trhu máme najväčší shop na výrobky odplašenia kún a hlodavcov. plasice.sk.
Kupujte ozónové plašiče, alebo výkonné ultrazvukové plašiče.

Ochrana
Kuna lesná poskytuje cennú kožušinu, ktorá je najhodnotnejšia z kožušín našich šeliem. Jej ochrana vychádza z vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva č. 134/1996 Zb. (Poľovnícka vyhláška), kde podľa § 4. je doba lovu povolená od 1. 11. do konca februára s výnimkou § 6. ods. 2., kde je povolený celoročné odstrel v bažantniciach a poľovných revíroch s trvalým výskytom tetrova hlucháňa, tetrova, jariabok a dropa.

Lasica hranostaj Mustela erminea

Mustela erminea

Hranostaj žije na celej severnej pologuli, ale napriek tomu sa s ním stretnúť len vzácne. Hranostaj býva často zamieňaný s Lasica Myšožravá, hoci sa ľahko spoznať podľa čiernej špičky chvosta.

Vzhľad
Dĺžka hlavy a tela – je to veľmi zaujímavé, ale je podľa oblasti výskytu väčšinou v rozmedzí 20 – 40 cm. Chvost hranostaja môže byť dlhý 8 – 12 cm. Približná hmotnosť tohto zvieraťa sa pohybuje zhruba od 140 – 245 g. Veľmi zaujímavé je sfarbenie hranostaja. Letná srsť je opoznání farebnejší než tá zimné. Chrbát je gaštanovo hnedý, brucho žltobielej. Hruď je biela, špička chvosta zostáva čierna. Biela zimné srsť rastie najskôr na bruchu, na krku a pod chvostom. Špička chvosta zostáva čierna. V zime majú hranostajové väčšinou len bielu srsť. Niektorí jedinci však na zimu srsť neprefarbuje vôbec alebo len čiastočne.

Najväčší hranostajové žijú v Severnej Amerike – tunajšie samce sú vrátane chvosta dlhí až 44 cm, samice sú o niečo menšie.

Rozšírenie
Hranostaj je nielen typickým obyvateľom tundry, ale aj lesov mierneho pásma v Ázii, Európe a Severnej Amerike. V oblasti okolo stredozemím mora sa nevyskytuje. Už ako som sa zmienila vyššie, nachádza sa v lesoch, v krovinatých porastoch, na lúkach, poliach, ale aj v horských oblastiach (do výšky až 2 000 m n. M.) A močiaroch.

Spôsob života a potrava
Hranostaj nepotrebuje príliš hustý porast k úkrytu. Vyskytuje sa v lesoch, v krovinatých porastoch, na lúkach, poliach, ale aj v horských oblastiach a močiaroch. Veľkosť jeho teritória závisí na jeho polohe, biotopu a najmä množstvo vhodné koristi. V Európe sa veľkosť teritória jedného zvieraťa pohybuje medzi dvoma a štyrmi tisíckami kilometrov štvorcových, kdežto v niektorých častiach Ázie to môže byť až desať tisíc kilometrov štvorcových. Väčšina najbližších príbuzných hranostaja sú typické nočné zvieratá, ale hranostaj sám je veľmi často aktívny aj za dňa. K odpočinku sa uchyľuje do brlohu, ktoré máva približne uprostred svojho teritória. Brloh sa môže nachádzať v dutom strome, vo skalná rozsadline alebo v nore opustenej iným zvieraťom. Hranostaj sa najčastejšie pohybuje krátkymi skoky, je ale tiež výborným plavcom a skvele šplhá po stromoch.

Hranostaj je vynikajúcim lovcom, ktorý sa živí takmer výlučne mäsom. Veľmi mu chutia aj vtáčie vajcia vrátane slepačích. Hranostaj loví každú korisť primeranej veľkosti, na ktorú vo svojom teritóriu narazí: malé cicavce (myši, potkany, mláďatá zajacov, divoké králiky) a žaby. Naskytne Ak sa mu príležitosť, neváha uloviť ani vtáka. Keď je o bežnú korisť núdze, žerie hranostaj aj dážďovky, veľký hmyz a iné bezstavovce. Hranostaj má vynikajúci čuch, zato dosť zlý zrak. Pri love sa spolieha predovšetkým na svoj nos, ktorý ho neomylne vedie po stope vyhliadnuté koristi. Zakráda sa k nej, skočí na ňu a uhryznutím do tyla ju usmrtí. Môže sa stať, že narazí na silnejšieho súpera a v tom prípade sa z lovca Sáva lovený. Občas sa tak sám hranostaj stane obeťou väčšie kuny, sovy alebo veľkého dravého vtáka.

Rozmnožovanie
Samce hranostaja bývajú pohlavne aktívne od polovice mája do polovice augusta. V tomto období sa hranostajové pária. K zanorenie oplodneného vajíčka do steny maternice samice (nidáciu) však obvykle dochádza až za deväť mesiacov, takže mláďatá sa narodí až počas nasledujúceho jari. Novonarodené mláďatá majú jemnú hnedú srsť, ktorá je v tyle trochu hustejšia, aby matka svojich potomkov pri prenášaní v tlame nezranila. Pri narodení sú mláďatá slepá, oči sa im otvárajú až vo veku jedného mesiaca. Približne od tejto doby tiež začínajú prijímať normálne tuhú potravu dospelých zvierat, ale ešte najmenej ďalší týždeň je matka dojčí. V šiestich týždňoch im sčernie špička chvostíka. Matka svoje mláďatá neustále stráži a v prípade potreby úporne bráni. Po odstavení mláďat zostáva celá rodina ešte nejaký čas pohromade a lovia spoločne.

Ochrana
Na väčšine územia svojho rozšírenia je hranostaj pomerne hojný. Početnosť jednotlivých populácií závisí na výskyte vhodné koristi.

Hranostaj a človek
Hranostaja žijúci v severných oblastiach, kde teplota v zime spadá hlboko pod bod mrazu, chráni pred chladom nádherná hustá, dlhá a čisto biela zimné srsť. Práve tá je ľuďmi veľmi cenená. Plášť z koží hranostaj (nazývaný “hermelín”) bol oddávna súčasťou šatníkov významných kráľov a kniežat. V Sev. Amerike a bývalom Sovietskom zväze boli hranostajové donedávna lovené vo veľkom. Poslednou dobou lov ustáva, pretože spracovanie koží je dnes už príliš drahé.

Zaujímavosť
Pri príležitosti korunovácie kráľa Juraja VI. V roku 1937 bolo z Kanady do Anglicka doviezlo asi 50 000 hranostajom kožušín. V populácii hranostajom žijúci na Novom Zélande dochádza k nidáciu oplodneného vajíčka do matkinej maternice až vtedy, keď pomer dňa a noci na jar, kedy sa dni začínajú predlžovať, je približne 11 ku 13 hodinám.

Lasica Myšožravá – Mustela nivalis

Mustela nivalis

Vzhľad
Určiť Lasica Myšožravá podľa vzhľadu je pre laika dosť náročné. Jej najbližšími príbuznými sú totiž lasica hranostaj (Mustela erminea) a lasica kolčavka (Mustela minúta), ktoré vyzerajú takmer rovnako.
Keby nebolo čierneho konca chvostíka u lasica hranostaja, dosť ťažko by sme rozlišovali napríklad samca Lasica Myšožravá od samice lasica hranostaja. Rozdiel je len vo veľkosti.

Rozšíženie
Lasica Myšožravá Lasica Myšožravá žije v Európe, v severnej Afrike a vo väčšej časti Ázie. U nás sa vyskytuje všade tam, kde žijú myši a hraboše. Zdržiava sa v krovinách medzi poli, na pokraj lesov a blízkosti stavení, v dutinách a skrýšach, ktoré si sama nevyhrabává. Chcela obsadzuje hraboše nory. Ľahko sa s ňou stretneme od nížin až po vysoké hory. Pokiaľ ide o množstvo, je Lasica Myšožravá medzi našimi šelmami najpočetnejšie. Jej lovecké územia sa odhaduje až na 100 ha, podľa množstva potravy. Ľudským sídlam sa nevyhýba, hoci ju málokto zbadal.

Stáli sme so susedmi na dvore a riešili akési problémy ohľadom králikov, keď takmer na pravé poludnie zo susednej záhrady skoro pod “ňufákom” mojej fenky rotvajlera prebehla lasica s hrabošov v papuli. Preskočila murovanú hradbu, prebehla verejnú komunikáciu k miestnej škole, až zmizla niekde v lúkach pri cintoríne. Možno to bola práve tá “známa”, ktorá mi vynadala.

Spôsob života a potrava
Spôsobom života a najmä spôsobom obživy sa Kolčava dosť podobá svojmu príbuznému hranostaja. Jej štíhle a hadovité pretiahnuté telo na krátkych nôžkach ľahko vkĺzne do každej myšou alebo hrabošov nory, a čo raz svojim silným chrupom uchopí, to už nepustí. V staršej poľovníckej literatúre sa uvádza, že pri nedostatku myšovitých hlodavcov napáda drobnú zver, jarabice, bažanty, zajace, ba i srnce, ktorým prekusujeme krčnú tepnu. Predpokladám, že žiadny z poľovníkov neverí dnes podobným hlúpostiam. Nedokážem si predstaviť, že živočích s veľkosťou Kolčava “zahryzne” obeť veľkosti srnčaťa. Rovnakú poverou je tvrdenie, že svoje obete vypije krv. Rozbory potravy Lasic ukázali, že ich hlavnou potravou sú predovšetkým hraboše. A rovnako ako napríklad u myšiak, populácia Lasic kopíruje populáciu hrabošov. Nie je teda správne hubiť Lasicu na počkanie, pretože tým zabíjame veľmi užitočné zviera.

Rozmnožovanie
Doba rozmnožovanie (kaňkování), nie je ešte spoľahlivo zistená, ale udáva sa od augusta do septembra. Mláďatá sa však objavujú po celú jar a leto. U hranostaja sa preukázala gravidita (embryonálny latencie, rovnako ako u srnčej zveri) u Kolčava sa však skrytá gravidita popiera, alebo nebola doposiaľ zistená. U Kolčava sa gravidita uvádza v dĺžke piatich týždňov a počas roka iba jeden vrh. Záleží samozrejme na početnosti hrabošov a myší, ktorí ovplyvňujú populačnú dynamiku Lasic. Počet mláďat sa potom pohybuje od 3-4 až po 12 i 13 pri premnožení hrabošov. Niektorí autori pripúšťajú vplyv pohlavných hormónov myšovitých na pohlavný cyklus Lasic a dokonca aj superfetácia Lasic. Potom by však išlo o viac ako jeden vrh ročne.

Ochrana
Podľa Vyhlášky Ministerstva poľnohospodárstva č. 134/1996 Zb. je Lasica Myšožravá chránená celoročne mimo § 6. ods. 2, kedy je jej odstrel povolený v bažantniciach a poľovných revíroch s výskytom tetrova hlucháňa, tetrova, jariabok, dropa ad.

Vzhľadom na množstvo škodlivých hrabošov, ktoré lasica zlikviduje, sa prihováram za jej ochranu. Hoci je to “potvorka”, ktorá mi neprávom vynadala.

Zdroj: https://repeller.sk/

Na európskom trhu máme najväčší shop na výrobky odplašenia kún a hlodavcov. plasice.sk.
Kupujte ozónové plašiče, alebo výkonné ultrazvukové plašiče.