Vinár mení zbrane v boji so škorcami. Namiesto poplašných diel má plašiče.

Od “módneho trendu” poplašných plynových diel upustil už pred rokmi eko-vinár Petr Čech z juhomoravských Tvrdonice. Dal prednosť akustickým plašičom. A tiež návratu k pôvodnému spôsobu hospodárenia, pri ktorom medzi riadkami viníc rastie tráva a stromy. Tie totiž lákajú hlodavce a spolu s nimi aj najlepšiu prevenciu útoku škorcov na úrodu cenných hrozien: dravca.

Je pre vinárov skutočne škorec nepriateľ číslo jedna?
Škorec? To nie je tak ľahké povedať. Najväčším spojencom aj nepriateľom každého vinára je v prvom rade počasie. To ale ovplyvniť nedokážeme. Potom tu sú ľudia, ktorí vám môžu ukradnúť celú úrodu. To je nepriateľ, s ktorým si tak úplne ľahko neporadíte. Škorec je potom problém, s ktorým sa dá bojovať. Aj keď nerešpektuje žiadne zákony a hranice.

Sú škorce väčší problém ako rôzne choroby vína, napríklad múčnatke révové?
Škorec vám dokáže zničiť celú úrodu vo veľmi krátkom čase. Ak na neho nie ste pripravení, počas jedného popoludnia môžete prísť o všetko. Múčnatke a iné choroby vína, s tými sa dá ešte pracovať, ak chodíte pravidelne do vinohradu. Môžete to ošetriť a zachraňovať. Strata z hektára pri chorobách vína ide do desiatok percent, ak podceníte škorcov, je to pokojne sto percent. Pre predstavu, z hektára sa dá zožať u prívlastkového vína okolo 8 tisíc kilogramov.

Je škorec jediné zviera, ktoré môže negatívne zasiahnuť do produkcie?
Ešte tak srnky na jar. Tie dokážu u mladého vinohrada oberať prvý lístia. Ale vyberajú si, žerú len niektoré odrody a len v určitý čas. Z toho čo tu mám, tak srnkám najviac chutili listy odrody Chardonnay a Muškát. Asi im to nejako vonia.

Škorcom je to ale jedno …
Úplne. Berú všetky bobule. Hlavný problém je, že oni zjedia sotva nejakých 20% z toho, čo na hrozne visí. Ten zvyšok škôd je z toho, ako sa snažia na tých strapcoch udržať a zhodia tie ostatné bobule na zem. A tie už ich nezaujímajú. Škorcov priletí celé stádo a bojujú o miesto na hrozna.

Aké veľké je také stádo škorcov?
Záleží, čo za plodiny rastie v okolí. Kukurica a slnečnice blízko viníc sú problém, pretože sa tam môžu schovať a robiť nálety. Inak zo zákona sa za kŕdeľ škorcov, také, do ktorého sa môže strieľať, počíta nad tisíc kusov. Môžete naraziť na kŕdeľ s tisíckou, rovnako ako s desiatimi tisíckami kusy.

Kedy je potrebné plašiť – celú sezónu?
To nie. My sme tu prvých škorcov vyháňali v polovici augusta.

Aké spôsoby plašenia škorcov na ochranu viníc sa odporúča?
Skôr sa veľa pracovalo s rôznymi strašiakmi, ale na tie si škorce skoro zvykli. Jeden čas sa dávali na vyvýšené tyče staré CD. Lesklo sa to, hýbalo sa to vo vetre, robilo to hluk. Ale to taktiež nefungovalo dlho.

Ale môžete ísť cestou úplnej prevencie. Napríklad, už dnes technologicky dokážeme zakryť zhora jemnou sieťou celý vinohrad, ale to je dosť náročné a hlavne nákladné. Skôr sa sieťou zakrýva a obmotáva len tá časť, kde sa nachádza hrozno. Funguje to, ale toto je riešenie pre malovinárov. Ja si nedokážem predstaviť, ako by som zakrýval dvadsaťpäť hektárov sieťou. Kde by som na to bral čas, a kde by som to potom skladoval. Takže pre väčšie vinohrady už ostávajú len dve ďalšie technické riešenia: delá a akustické plašiče. 

Delá?
Malé lebo veľké delá, ktoré sa umiestňujú buď do riadkov, alebo na stojan nad vinohrad, aby sa torozliehalo. Mám ale taký pocit, a nie som v tom sám, že na ten monotónny zvuk diel si tie škorce skôr alebo neskôr zvyknú. Na začiatku ich prvá rana odfúkne od seba, ale o chvíľu stádo bude opäť pokope. Dvakrát trikrát si to zopakujú, ale potom už vidíte, že sa pomaly posúvajú bližšie a bližšie. A keď zistia, že sa vlastne nič nedeje, tak sa prestanú báť. Je to otázka dní, než sa prestanú báť úplne.

Koľko také delo stojí?

Vrátane časovača tak na 10 až 12 tisíc czk. V závislosti na polohe vinice, či na kopci alebo v údolí, tým pokryjete 2 až 5 hektárov. Delá teraz využívam len na okrajoch viníc, aby som tomu výstražnému efektu pomohol. Inak delá nie sú moc populárne ani medzi ľuďmi, pretože ten hluk je skutočne nepríjemný.

Je ich použitie nejako obmedzené?
Každá obec si to upravuje vyhláškou. Tu je to potrebné na dve rany do minúty. Ale tá vyhláška už nešpecifikuje to, koľko tých diel si tam naskladáme. A tých môže byť napríklad desať, a nemusia byť synchronizované. Jedno každej tak môže vypáliť dvakrát do minúty, ale tá kanonáda bude neustála. Je to také to opatrenie “aby sa vlk nažral a koza zostala celá”. Neprospeje to ale nikomu.

A akustický plašič?
To je niečo iné, tam je účinnosť veľká, vysoká. Od doby, čo ho tu mám, tak som tu nevidel škorca. Všetko má ale svoje. U delá musíte meniť bomby, u plašiča baterky. Rozdiel je aj v obstarávacej cene. Plašič príde na 60 až 70 tisíc czk. Ale funguje mi tu už päť rokov, a zatiaľ si na to škorce nezvykli. Inak plašič vyhláška neobmedzuje, len pokiaľ ide o decibely hlasitosti. To sa meria 15 metrov od zástavby.

Zvuky, ktoré idú v slučke z toho plašiče, sú dosť desivé. Čo to počujeme?
Sú to tiesňové volania škorcov, varovný tón ohrozeného škorca doplnené zvukom dravcov.

Sú stromy vo vinici problémom, alebo nie? Väčšinou sa ich vinári práve kvôli škorcom zbavujú.
Ja by som asi paradoxne povedal, že nie. Záleží, aké stromy by to boli, ale myslím, že ich prítomnosť môže pomôcť k tomu, aby tam sídlili alebo vyčkávali dravci. To je práve to, čo ma na systéme ekologického poľnohospodárstva baví. Medzi riadkami vysadíte normálne lúčne byliny. Spolu s tým prídu včely, ktoré vám znásobia úrodu. S trávnou pokrývkou prídu aj hlodavce, ktorí vo vinohrade neškodia. A za nimi, ako zdrojom potravy, prídu dravci. Tí potom prirodzene odpudzujú škorcov.

Odporúčajú sa ešte iné varianty plašenia?
Sú dva varianty, ktorých by som si cenil do účinnosti najviac: najať poľovníkov, strážca, proste strážnika vinohradu s kameňom, alebo sokoliarov. Lenže sokoliar vám sem na celý deň, od ôsmich do šiestich, za osemdesiat na hodinu robiť nepôjde.

Najväčší shop na odplašenie vtáctva v EU: https://plasice.sk/