Armáda otestovala novú Veru. Zachytí štart dronu až na sto kilometrov
Česká armáda získava nové schopnosti. Nedávne testovanie nových pasívnych sledovacích kompletov DPET preukázalo, že sú schopné zachytiť a sledovať aj malé bezpilotné lietadlá na vzdialenosť až sto kilometrov.
Jadrom kompletov, ktoré armáda zaobstaráva za 1,5 miliardy korún, sú špičkové pasívne „radary“ Vera najnovšej generácie.
„Všetky bezpilotné prostriedky boli pasívnym systémom detekované ihneď po štarte a vedené po celú dobu letu,“ konštatoval podplukovník Lukáš Macek, ktorý sa na testovaní podieľal.
Pre armádu to podľa neho predstavuje perspektívny spôsob, ako možnej hrozbe v podobe moderných, stále dostupnejších a zneužiteľnejších bezpilotných strojov rôznej veľkosti a schopností čeliť. Schopnosť včasnej detekcie napríklad dronu mieriaceho k strategicky dôležitému objektu dáva armáde kľúčovú prevahu a možnosť voči nej efektívne zakročiť.
Už predchádzajúce merania a proklamácie výrobcu systému ERA Pardubice ukázali, že systém VERA-NG schopný detekovať a sledovať drony (UAS – Unmanned Aircraft Systems) na vzdialenosť desiatok kilometrov.
Testovanie systému DPET
Zobrazovacia jednotka radarového systému VERA-NG
Pasívny sledovací systém VERA-NG na cvičenie Unified Vision v Nórsku
Pasívny sledovací systém Věra počas cvičenia „Ghost Hunters“ na Libavé
Už predchádzajúce merania a proklamácie výrobcu systému ERA Pardubice ukázali, že systém VERA-NG schopný detekovať a sledovať drony (UAS – Unmanned Aircraft Systems) na vzdialenosť desiatok kilometrov.
V rámci overovania schopností vojaci z niekoľkých špecializovaných jednotiek pri týždennom cvičení v reálnom prostredí pri obci Nepolisy na Královéhradecku a vojenskom priestore Libavá skúšali, či a na akú vzdialenosť VERA-NG dokáže zachytiť rôzne veľké a výkonné bezpilotné lietadlá z kategórií „Micro“ a „Mini “ (do 25 kg), ktoré armáda bežne používa, ale aj komerčné drony, ako je napríklad DJI Mavic.
Vojaci skúšali lety samostatných dronov i súbežné lietanie viacerých bezpilotných strojov rôznych kategórií naraz. Pasívny sledovací systém ich zvládol zachytiť hneď po štarte a sledovať ich po celú dobu letu.
VERA-NG totiž umožňuje detekciu signálov s takzvanou „spojitou nosnou vlnou“ (CW – Continuos Wave) využívanú predovšetkým v dátovej komunikácii, ktorú na ovládanie používajú nielen moderné rádiokomunikačné zariadenia, ale práve aj drony.
„Pre nás bolo zásadné, že technológia pasívnych systémov sa v rámci testov ukázala ako jednoznačne perspektívne riešenie pre detekciu a sledovanie bezpilotných prostriedkov,“ uviedol Macek na oficiálnom webe armády.
Špičková technika v kritizovanej zákazke
Ministerstvo obrany od českého výrobcu ERA Pardubice zaobstaráva dva komplety nazvané DPET (Deployable Passive ESM Tracker). Každý z kompletov tvorí pasívny sledovací systém VERA-NG, päť prepravných vozidiel Tatra T-815 8×8, terénne automobily, stany a ďalšie vybavenie.
Systémy DPET sú novou generáciou mobilných pasívnych sledovacích systémov Věra S/M, ktoré česká armáda používa od roku 2000.
Dokážu skryto zisťovať, analyzovať a vyhodnocovať primárne rádiolokačné dáta, umožňujú zmapovanie, určenie presnej polohy a automatické sledovanie pozemných, leteckých i hladinových cieľov a informácie v reálnom čase odovzdávajú do národných alebo aliančných systémov velenia a riadenia.
Pasívny sledovací systém na rozdiel od klasického radaru nič nevysiela, ale sám elektromagnetické signály monitoruje. Systém tak dokáže odhaliť a sledovať lietadlo, plavidlo alebo pozemný cieľ bez toho, aby bol sám odhalený. V roku 2014 dva systémy Věra kúpila aj Severoatlantická aliancia.
Najnovšia verzia je v poradí už piatou generáciou. Dokáže nepretržite monitorovať oblasť na vzdialenosť až 400 kilometrov a sledovať naraz až 200 rôznych cieľov, veľmi presne stanoviť ich vzdialenosť, výšku aj trajektóriu pohybu.
Armáda mala požiadavky na vysokú mobilitu a možnosť jednoduchej prepravy transportnými lietadlami pre prípadné nasadenie v zahraničných operáciách. Nový systém je vysoko variabilný a vojaci ho môžu podľa potreby nasadiť v zložitejšej či jednoduchšej variante. Už budúci rok by armáda mala začať s vojskovými skúškami.
Zákazka na dodávky dvoch nových kompletov za 1,5 miliardy korún bola pritom pred rokom terčom ostrej kritiky. Ministerstvo obrany totiž vláde pôvodne avizovalo cenu zhruba 780 miliónov českých korún.
Ukázalo sa, že suma vychádzala z roku 2015, teda zo starého ocenenia systému, ktorý armáda už mala, ale ktorý nedosahuje zďaleka také parametre ako nové komplety s balistickou ochranu a schopnosťou detekovať všetky typy cieľov.
Minister obrany Lubomír Metnar (za ÁNO) nechal zákazku opakovane preveriť. Kvôli uvedeniu „starej ceny“ rezignoval vtedajší námestník pre vyzbrojovanie a akvizície Filip Říha.
História pasívnych systémov
Vývoj pasívneho systému Věra nadviazal na predchádzajúce generácie pasívnych sledovacích systémov, ktoré mala vo výzbroji už Československá ľudová armáda. Princíp už v päťdesiatych rokoch objavil tím brnianskeho
výskumníka Vlastimila Pecha.
Prvý takýto vojenský systém z roku 1963 niesol označenie Kopáč a mohol sledovať 6 cieľov. V roku 1979 prišiel systém Ramona (v kóde NATO ako „Soft Ball“), schopný sledovať naraz až sledovať 20 cieľov.
Legendárnym sa potom stal systém Tamara (v kóde NATO ako „Trash Can“), zavedený do výzbroje v roku 1987, o ktorom sa začiatkom 90. rokov rozšírili masívne informácie, že je schopný odhaliť aj americké „neviditeľné“ lietadlá s technológiou „Stealth“ . To síce bolo, ale len za určitých podmienok, kedy malo lietadlo zapnuté radar alebo vysielalo. Systém bol schopný sledovať naraz až 23 radarových cieľov a signály zo 48 automatických odpovedačov lietadiel.
Všetky systémy pochádzali z dielní pardubickej Tesly.
Systém Věra potom vznikal od roku 1994 v novej spoločnosti Era, ktorú založili bývalí pracovníci skrachovanej Tesly, ktorí poznali „tajomstvo“ systému Tamara. Zároveň firma vyvinula aj civilné verzie pasívnych sledovacích systémov , ktoré sa používajú na letiskách po celom svete.
