Zákon o tajných službách: zber metadát a nové právomoci bez kontroly, ešte tento rok 2015 ?
Mimochodom, keď Vám niekto nabudúce povie, že toto nie je odpočúvanie, len nevinná analýza bez zisťovania obsahu – povedzte to potom takto sledovanej osobe, ktorá volá na číslo psychiatrickej ordinácie.
Štát chce všetky šifry
Práve kvôli zabezpečeniu súkromia na internete siahajú ľudia po sofistikovanejších formách elektornickej komunikácie. Spravodajské služby sa s tým chcú vysporiadať v celku jednoducho a prikázať každému výrobocovi takéhoto zariadenia, (alebo softwareu) odovzdať spôsobilosť takúto komunikáciu dešifrovať do rúk štátu. Neviem si celkom predstaviť, ako sa toto bude reálne vymáhať – od Googlu až po špecializované firmy, ktorých reputácia stojí na nespolupráci so štátom.
Zákon 264/1999 o technických požiadavkách sa dopĺňa v §10:
„(8) Ak výrobok umožňuje prenos alebo uchovávanie informácií alebo iných údajov utajeným spôsobom, najmä kódovaním, šifrovaním a kompresiou údajov, výrobca, dovozca, distribútor alebo predajca bezodplatne poskytne Policajnému zboru, Úradu civilného spravodajstva a Vojenskému spravodajstvu všetky informácie a údaje potrebné na získanie prenášaných alebo uchovávaných informácií alebo iných údajov týmito štátnymi orgánmi v zrozumiteľnej podobe; ak tieto informácie alebo údaje neposkytne, nemôže takýto výrobok uviesť na trh.
(9) Ak podnikateľ, iná právnická osoba alebo fyzická osoba nadobudne výrobok uvedený v odseku 8, je povinná túto skutočnosť, vrátane informácií a údajov o takomto výrobku, oznámiť Úradu civilného spravodajstva a Vojenskému spravodajstvu, a to najneskôr do 30 dní odo dňa jeho nadobudnutia.“.
{googleads right}
Bonus: Ak to nesprávíte, pokuta 166-tisíc eur.
Samozrejme, existujú situácie, kedy je dôvodné, aby spravodajské služby prelomili šiforvanú komunikáciu, ale malo by sa tak diať na základe súdenho rozhodnutia. Všeobecné oprávnenia sú v tomto svete veľmi nebezpečná vec.
Prečo? Lebo existujú vo svete nízkej kontroly a silnej väzby na jednu osobu.
Súkromná služba predsedu vlády
Kto tomuto všetkému velí? Predseda vlády, ktorý podľa nového zákona má mať právomoc dávať riaditeľovi rozkazy a schvaľovať jeho opatrenia. Je to v celku netradičné, keďže vláda o takýchto veciach rozhodovala väčšinou v zbore alebo prostredníctvom Bezpečnostnej rady štátu (ktorá má doteraz právomoc úkolovať civilnú službu – §3). Teraz bude o tom, čo má služba robiť, rozhodovať jedine premiér, sťa by sme tu mali prezidentský systém a robustnú kontrolu od ostatných zložiek moci.
§5, ods. 5.: Predseda vlády môže riaditeľovi úradu vydávať písomné príkazy alebo udeľovať súhlas na vykonanie spravodajskej činnosti alebo bezpečnostného opatrenia, a to výlučne v rozsahu vecnej pôsobnosti úradu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.
Do toho čo medzi premiérom a službou prebehne neuvidí nik, lebo
Bezzubá kontrola parlamentu
Na to, aby to exekutíva so svojimi právomocami nepreháňala, tu existuje parlamentá kontrola. Tá ostáva viac-menej v tej istej forme ako doteraz s dvomi zmenami.
Občania sa budú môcť stažovať na postup spravodajskej služby a porušenie ich práv. Výbor si vyžiada stanovisko a riaditeľ danej služby odpovie. Ale aby to nebolo také jednoduché, ak by malo dôjsť k ohrozeniu krytia, práce, metód, či medzinárodnej spolupráce, tak neodpovie.
Zásadňejšou zmenou vyzerá byť vznik komisie pozostávajúcej z poslancov troch bezpečnostných výborov, dvoch vonkajších expertov a predsedu nominovaného mimoparlementnou stranou, (update. 5.3. – mis-read, pardon) ktorí budú môcť kontrolovať nasadzovanie odpočúvaní.
Celá diskusia o parlamentnej kontrole je ale celkovo nerealistická. V súčasnom nastavení, kedy nič netušiaci poslanci sú hodení bez reálnych právomocí a podpory do role kontrolórov, z pravidla veľa nezmôžu. Ak sa chceme vôbec niekam pohnúť, tak to bude obnášať jeden výbor pre všetky služby (väčšie budovanie pochopenia systému a zároveň kontrola celého systému) v kombinácii so zapojením podporného personálu, ktorý spravodajskej práci rozumie.
{googleads right}
Kým však nebudeme môcť povedať, že výbory vedia reálne kontrolovať efektivitu plnenia úloh, dodržiavanie zákonov, a nakladanie s finančnými prostriedkami, nemáme noazajstný režim dohľadu.
Peniaze naďalej bez dohľadu
To, čo ostáva po starom, je dohľad nad finančnými prostriedkami. Samozrejme, v prípade prostriedkov vynakladaných na operatívnu činnosť sa jedná o jednu z najcitlivejších oblastí v spravodajskej práci. No napriek tomu existujú demokratické krajiny, ktoré vedia vymyslieť funkčné a bezpečné režimy dohľadu. (Správa EP). Aj tunelovanie vojenského spravodajstva ukazuje, že nechať veľkú časť financií bez externej kontroly nie je najlepší nápad. Ako riešenie sa ukazuje napríklad špecializovaný útvar NKÚ.
Zdroj:dennikn.sk
Ak požadujete viac informáciu, sponzorujte nás aj Vy a my Vás odmeníme novinkami v danej oblasti
