“Šmírovací zákon” zahltí tajnej služby. Už teraz nestíhajú triediť informácie

Takzvaný Investigative Powers Bill je zákon, ktorý bol navrhnutý v novembri minulého roka.
Jeho cieľom má byť revidovať zastaralé pravidlá pre zber dát, ktoré nezodpovedajú modernej dobe a potrebám tajných služieb.
Podľa kritikov však povedie len k väčším zásahom do súkromia alebo k rozšíreniu zberu dát.
Medzi takýchto odporcov patria aj osobnosti ako špeciálny spravodajca OSN v otázkach súkromia Joseph Cannataci alebo šéf Applu Tim Cook.

Teraz sa ukazuje, že okrem zrejmých obáv z porušovania súkromia môže byť rozšírenie zberu dát i kontraproduktívne.
Podľa tajnej správy MI5 z roku 2010, ktorú minulý utorok zverejnil The Intercept, totiž spravodajské služby majú k dispozícii viac dát, než zvládajú analyzovať a ohrozuje to ich výkon.

Podľa správy sa sledovacie možnosti tejto agentúry “počas posledných niekoľkých rokov podstatne zvýšili”.
MI5 tak podľa vlastného zhodnotenia zvládala zhromaždiť oveľa viac dát, než dokáže naplno využiť, a priznáva, že tento fakt vytvára reálnu hrozbu “spravodajského zlyhania”.

Čo má obsahovať kontroverzný zákon

Má revidovať zastaralé pravidlá pre zber dát

• Najkontroverznejším bodom je ukladanie povinnosti poskytovateľom internetu uchovávať informácie o internetovej aktivite užívateľa po dobu 12 mesiacov.
  Môžu to byť napríklad informácie, ktoré sociálne siete boli využívané a kedy. Zahrnuté naopak nie sú napríklad obsah správ alebo konkrétna URL.
• Povoľuje hromadný zber dát agentúr GCHQ a MI5 a možnosť “hackovať” mobilný telefón alebo počítač podozrivého.
• Povinnosť spoločností pomáhať príslušným agentúram v týchto operáciách, ak boli schválené. To zahŕňa aj poskytnutie šifrovacieho kľúča, ak je potreba.

To bolo pritom pred šiestimi rokmi a od tej doby sa možnosti agentúry a množstvo dát, ktoré má k dispozícii, mohlo ešte rádovo zvýšiť.
Teraz má pripravovaný zákon napríklad ešte nútiť poskytovateľov internetu, aby uchovávali informácie o aktivite používateľa po dobu jedného roka.

{googleads right}

Keď sa nechajú bokom všetky obavy o súkromie a zneužívanie podobných dát, nie je celkom jasné, či práci spravodajských služieb ešte viac informácií skôr neuškodí.
V záplave dát sa totiž môžu stratiť tí ľudia, ktorých je naozaj potrebné sledovať.

Server TechCrunch to prirovnáva k hľadaniu ihly v kope sena, na ktorú pritom pridávame stále viac a viac.
Pripomína jedno zo zlyhaní britských tajných služieb, keď bol v roku 2013 britský vojak v Londýne zavraždený islamskými extrémistami, ktorí pritom predtým na internete svoje extrémistické názory otvorene prejavovali.

{googleads left}

Investigator Powers Bill po jednoznačnom schválení dolnou komorou (444 hlasov za, len 69 proti) mieri do snemovne lordov.
Oproti pôvodnému návrhu bol zákon mierne pozmenený, keďže labouristi voči nemu mali výhrady.
Bola do neho vložená napríklad väčšia garancia súkromia alebo povinnosť schválenia vládneho povolenia ku “sledovaniu” sudcom.

Aj keby sa ukázalo, že zákon je v novej podobe viac “priateľský” voči súkromiu britských občanov, stále obsahuje rozšírenie zberu dát, a nie je teda celkom isté, či dosiahne plánovaný účinok a prácu tajným službám uľahčí.

MI5 si s tým lámať hlavu zrejme neplánuje.
V rovnakej správe, v ktorej opisuje problémy s analýzou obrieho množstvo informácií, zároveň presadzuje nutnosť “významného rozšírenia pokrytia” ako jeden z troch hlavných cieľov.
Ďalšími cieľmi sú väčšie spolupráce s ostatnými agentúrami a zníženie “nerovnováhy” medzi množstvom dát a schopnosťou ju dostatočne analyzovať a využiť.
Ako konkrétne to dosiahnuť, to už správa neobsahuje.