NSA hrozí kríza. Prestáva platiť odposluchový zákon
Reforma síce prešla schvaľovacím kolieskom v dolnej komore, lenže narazila v Senáte. Kongresmani poväčšinou reformu podporujú, kľúčovým predstaviteľom sa ale podarilo predsa len návrh zmiesť zo stola a požadujú zachovanie súčasných pravidiel odposluchov.
Niečo podobné je však v súčasných Spojených štátoch nemysliteľné, zväzovanie Američanov sa totiž stalo jedným z tém predvolebnej kampane. Proti súčasným možnostiam NSA ostro vystupuje treba republikánsky senátor a kandidát na prezidenta Rand Paul, ktorý nesúhlasí ani s reformou Freedom Act, ktorá je podľa neho príliš mierna. Freedom Act má síce skutočne ambíciu zakázať niektoré praktiky z minulosti, ale na druhú stranu ponecháva agentúram možnosť masívneho zberu metadát – teda napríklad to, kto komu a kedy telefonoval.
Sunset provision
Za normálnych okolností by sa vlastne nič moc nedialo – kongresmani by sa jednoducho pár ďalších týždňov a mesiacov dohadovali a reforma by buď začala platiť, alebo by sa NSA a ďalšie agentúry aj naďalej riadili podľa súčasnej legislatívy. Lenže to má háčik.
Keď Kongres v roku 2001 schvaľoval prvú verziu Patriot Act, bol si dobre vedomý toho, že dáva do rúk bezpečnostných služieb a spravodajských agentúr ohromnú potenciálnu moc nad Američanmi. A keďže sú USA predsa len dlhoročnú demokraciou a PA mal byť skutočne v niektorých ohľadoch dočasný balík nástrojov potrebných na boj s terorizmom, ty najkontroverznejší články sa riadili takzvaným pravidlom sunset provision.
{googleads right}
V praxi to znamená, že takáto legislatíva platí len po určitú dobu a po jej uplynutí jednoducho skončí, pretože sa predpokladá, že už naďalej nie je potreba. Lenže došlo k pravému opaku. Roky plynuli, Amerika bojovala na rôznych frontoch a platnosť Patriot Act sa tak neustále predlžovala.
K poslednému odloženie súmraku došlo koncom mája 2011 a Patriot Act dostal k dobru ďalšie a už naozaj posledné štyri roky. A to sa už konečne dostávame k pointe, prečo má súčasná situácia v Senáte potenciálne tak ďalekosiahly vplyv.
Na konci mája totiž uplynú ony štyri roky, nikto ale nepripravil žiadne ďalšie predlžovanie, pretože riešením mala byť už spomínaná reforma Freedom Act. Väčšina senátorov síce návrh podporuje, proti sa však postavil republikánsky šéf väčšiny a senátor z Kentucky Mitch McConnell, ktorý chcel napäté situácie využiť na vyjednávanie. Dokázal zablokovať schválenie a naopak začal vyjednávať ďalšie predĺženie Patriot Act, ktorého je veľkým zástancom. Senátori však boli nekompromisní a zástancom Patriot Act nakoniec nedali ani jediný deň k dobru.
Čo sa stalo v júni?
Minulý týždeň sa do sporu nakoniec zapojila aj vláda a skrze Ministerstvo spravodlivosti varovala Kongres, čo bude nasledovať, ak sa do 31. mája skutočne nenájde žiadne kloudné riešenie. V takom prípade by sa totiž bezpečnostné a spravodajské služby dostali do operačnej krízy. Síce by mohli dokončiť prebiehajúcu odposluchy, však by nemohli otvoriť žiadne nové vyšetrovanie podľa legislatívy Patriot act.
Ministerstvo nakoniec varovalo kongresmanov, že je Patriot Act obrovský kolos, a ak by niektoré z jeho niekoľkých stoviek sekcií prestali bez náhrady budúci pondelok skutočne platiť, musí sa na to agentúry začať pripravovať s veľkým predstihom. Ako bod zlomu ministerstvo určilo piatok 22. mája, v USA bol totiž v pondelok štátny sviatok Memorial Day a Američania teda mali predĺžený víkend.
Senátori sa ale napriek tomu nedohodli a znovu sa stretnú doslova za päť minút dvanásť na sklonku tohto týždňa. Aj keby teda nakoniec krátkodobo predĺžili platnosť Patriot Act, alebo dali konečne zelenú Freedom Act, americký odpočúvacie mechanizmus sa predsa len na nejaký čas čiastočne zastaví, pretože NSA sa už začala pripravovať na koniec mnohých svojich odpočúvacích programov vrátane zberu metadát o telefónnych hovoroch. Byrokratický aparát takých merítok jednoducho pripomína jadrovú elektráreň – ani tú nejde len tak odpojiť a hneď zase zapojiť do siete.
Krízy okolo Patriot Actu však neznamená, že sa zo dňa na deň zastaví všetky odposluchy, len to bude na americkom území oveľa zložitejšie. FBI a NSA by napríklad prišli o výhody, ktoré im dáva kontroverzné sekcie 215, ktorá sa však nepáči ani americkým súdom. Dvěstěpatnáctka dáva kvôli svojmu vágnímu jazyku možnosť FBI a NSA zbierať prakticky čokoľvek, čo sa im zachce a posvätí to tajný súd FISC.
NSA by prišla aj o sledovanie osamotených vlkov, čo je zasa legislatíva, ktorá upravuje definíciu nepriateľa USA. Už to nemusí byť len osoba spätá ako za čias studenej vojny s nejakým konkrétnym režimom a zemou, ale ideologické nepriateľ – spiace teroristická bunka. To by bolo samo o sebe v poriadku, odporcom sa ale opäť nepáči príliš vágny jazyk, podobným nepriateľom USA by totiž mohol byť za určitých okolností prakticky ktokoľvek, koho potrebujú tajnej služby zrovna sledovať.
Do tretice by (popri mnohých ďalších bodov) NSA a FBI narazili napríklad v prípade tzv. Pramencov wiretapingu (sekcia 206), čo je pre zmenu zase prípad, kedy majú agentúry možnosť sledovať všetky komunikačné kanály určitej osoby. Nedostanú teda zelenú na odpočúvanie treba konkrétneho telefónneho čísla, ale v podstate bianco šek na odposluch čohokoľvek, čo daná osoba použije a to v priebehu celého jedného roka. Problém spočíva v tom, že pri tak rozsiahlom odpočúvaní služby prirodzene zachytí aj dáta tých, ktorých sa vyšetrovanie vôbec netýka.
Ako sa teda zdá, americký odposluchový mechanizmus sa na sklonku tohto týždňa pravdepodobne výrazne spomalí a možno aj zadrie. Treba len krátkodobo, aby nakoniec predsa len došlo k predĺženiu existujúcej politiky Patriot Act, alebo prijatie jej rozumnejšie reformy Freedom Act s viacerými kontrolnými prvkami a vyššou transparentnosťou. Napriek tomu sa však bude jednať o jednu z najväčších kríz svojho druhu, ktorú skoro presne pred dvoma rokmi zapálila aféra okolo Edwarda Snowden.
Zdroj zive.cz
