Frekvenčné pásma
Ultra vysoká frekvencia (UHF) určuje rozsah (pásmo) elektromagnetických vĺn s frekvenciou 300 MHz a 3 GHz (3000 MHz).
Tieto sú označované tiež ako dekadické pásmo alebo dekadické vlny a to preto, že ich vlnová dĺžka je v rozmedzí od desať do jedna. Rádiové vlny presahujúce tieto hodnoty sú označované ako SHF (super vysoká frekvencia) a EHF (extrémne vysoká frekvencia) pásma, ktoré všetky spadajú do medze tzv. mikrovlné frekvenčné pásma. Naopak nízkofrekvenčné signály spadajú do tzv. VHF (veľmi vysoká frekvencia) alebo i nižších pásiem.
UHF a VHF sú najbežnejšie používané frekvenčné pásma pre prenos televízneho signálu. Možno nie každý vie, že i moderné mobilné telefóny tiež fungujú v určitom type UHF spektra.
UHF sa veľa využíva vo verejnej službe a to ako bežná rádiová komunikácia, a to obvykle pomocou úzkopásmovej frekvenčnej modulácie. Moderné „digitálne služby“, ktoré sú na razantnom vzostupe tejto technológie sa trošku posúvajú do prepadliska dejín.
Nemôžeme zabudnúť to najdôležitejšie využitie a to ako rozhlasové vysielanie, ktoré do určitej miery prispelo k globalizácii planéty. Za zmienku stojí i to, že napríklad GPS technológia je postavená na využívaní UHF pásiem. 2,45 GHz pásma sa dnes používajú hlavne pre WiFi či Bluetooth. Pre rádioamatérske operátory sú určené rádiového pásma v pásmach UHF.
Niektoré rádio identifikačné štítky (tzv. RFID technológie) využívajú UHF pásma a používajú sa k identifikácii tovaru v skladoch. Prenos rádiových vĺn je ovplyvňovaný mnohými premennými. Atmosférická vlhkosť, prúd častíc zo Slnka (tzv. slnečný vietor) a denná doba, tieto všetky aspekty majú vplyv na prenos signálu. Všetky rádiové vlny sú čiastočne pohlcované atmosferickou vlhkosťou. Atmosferická absorpcia znižuje alebo zoslabuje pevnosť rádiových signálov na dlhé vzdialenosti. Účinky útlm zvyšuje v závislosti na frekvencii. UHF signály sú obecne viac štiepené vlhkosťou než nižšie pásma (VHF). Ionosféra, vrstva zemskej atmosféry, je plná nabitých častíc, ktoré môžu odrážať rádiové vlny. Odrazy rádiových vĺn môžu byť užitočné pre predávaní rádiového signálu na dlhé vzdialenosti a to tak, že rádiová vlna opakovane „hopsá“ z neba na zem.
Hlavnou výhodou UHF prenosu je tvorba fyzicky krátkych vĺn, ktoré sa „vyrábajú“ vo vysokej frekvencii. Veľkosť vysielacieho a prijímacieho zariadenia (teda antény), je závislé na veľkosti danej rádiovej vlny.
UHF je široko používaný v dvojpásmových rádiových systémoch a u bezdrôtových telefónov. UHF signály môžu „cestovať“ cez dlhé vzdialenosti.
VHF pásmo
VHF (veľmi vysoká frekvencia) je rádiová frekvencia v rozsahu od 30 MHz do 300 MHz. Kmitočty tesne pod VHF sú označené vysokou frekvenciou (tzv. HF) a kmitočty vyššie ako VHF sú potom známe ako Ultra vysoká frekvencia (UHF).
Využitie VHF je predovšetkým v oblasti FM rozhlasového vysielania, televízneho vysielania, pozemným mobilných telefónov, rádioamatérstvo, námorná komunikácia, riadenie letovej prevádzky a letecké navigačné systémy apod.
Vďaka vlastnostiam VHF pásiem, potom je ich ideálne použitie pre krátke vzdialenosti (pozemná komunikácia).Na rozdiel od vysokých frekvencií (HF) ionosféra neodráža VHF rádiové signály, tak sú prenosy v pásme VHF obmedzené na „miestnu“ oblasť.VHF vlny sú tiež menej rušené atmosferickými šumami a rušením od elektrických zariadení.
VHF pásmo, resp. jeho prenos je ovplyvnený značne výkonom vysielača, citlivosťou prijímača a ich vzdialenosťou. Vzdialenosť je daná horizontom zeme (teda obzorom či dohľadovou vzdialenosťou).
Aproximácia pre výpočet dosahu (na Zemi) je:
l … vzdialenosť [km]
Am … výška antény [m]
Tieto odhady sú platné iba pre antény v nízkych výškach (v porovnaní s polomerom Zeme). Pri budovaní komunikačných systémov sa však v praxi používajú omnoho zložitejšie modely a vzorce.
