Zbrane budúcej vojny: elektromagnetickí “ničitelia počítačov”

Čítané celkom 1,483 x, Dnes prečítané 2 x

Elektromagnetické pulzné zbrane (EMP) boli dlho považované za mierne fantastické predstavenie z arzenálu filmových superzločincov. Ako sa však ukazuje, fantázia sa rýchlo stáva skutočnosťou. S EMP sa musí počítať.

Prvé pokusy s EMP sme zahájili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia,” uviedol viceprezident ruskej akadémie vied Gennadij Mesjac. “Teraz dochádzame k výsledkom.”


Tú scénu pozná asi každý, kto v živote videl nejaký napínavý film. Napríklad v trojrozmernom trháku Godzilla padajú vrtuľníky a lietadlá neovládateľne k zemi ako hrušky po tom, čo ich zasiahne elektromagnetický výboj. Vo filme to vyzerá jednoducho a hrozivo efektívne. Rovnaký, alebo veľmi podobný mohol byť pohľad na nedávne ruské skúšky elektromagnetickej pulznej zbrane, ktorú spoločnými silami vyvíjali početné vedecké tímy z pracovísk v Moskve, Tomsku, Nižnom Novgorode a Jekaterinburgu.

V súvislosti s neustálym napätím na západnej ruskej hranici sa čoraz viac ľudí začalo pýtať, či Rusko nedisponuje superzbraňou, proti ktorej neexistuje účinný spôsob obrany. Zbraňou, ktorá letmo úderom vyradí elektronickú výstroj strojov protivníka z prevádzky. Práve to totiž EMP dokáže.

Mocný vedľajší efekt
“Vo svojich začiatkoch bol EMP pozorovaná predovšetkým ako vedľajší efekt nukleárneho výbuchu,” hovorí bezpečnostný expert Lukáš Visingr. “Počas studenej vojny sa plánovalo, že by výbuchy jadrových zbraní vo veľkej výške vygenerovali EMP, ktorá by vážne poškodila protivníka. Ale potom sa prišlo aj na možnosť vytvoriť EMP konvenčnými spôsobmi. “

Zjednodušene možno povedať, že sa v elektromagnetickej pulznej hlavici nachádza konvenčná výbušná nálož. Tá exploduje, načo je energia tohto výbuchu pomocou špeciálnych elektrotechnických súčiastok, akými sú napríklad vhodne usporiadané cievky a kondenzátory, premenená na energiu elektromagnetickú. Tá je vyžiarená anténou vo forme nesmierne krátkeho, ale ohromne intenzívneho pulzu.

“Jedná sa o čas rovnajúci sa pikosekunde, avšak výkony počítame v gigawattov. Výsledná EMP má zničujúci efekt proti všetkým zariadeniam, ktoré využívajú polovodiče, pretože EMP polovodičové prechody akoby prepáli, respektíve premení vo vodiče, čo celé zariadenie samozrejme zlikviduje, “vysvetľuje Visingr.

Otázka ktoré prístroje v lietadle by ohrozilo použitie elektromagnetickej pulznej zbrane a aké škody by takáto zbraň spôsobila, má veľa neznámych,” hovorí skúsený pilot Jakub Koutník. “Záleží na tom, o aké lietadlo sa jedná, či o športové, dopravné, alebo bojové, a tiež akými systémami je daný letún vybavený.”

Všeobecne platí, že čím väčším množstvom elektronických systémov je stroj vybavený, tým zraniteľnejšie je elektromagnetickými pulzmi. Zdá sa, že čím technologicky “zaostalejší” stroj je, tým bezpečnejší je proti EMP. Rusko dodnes používa elektrónky. Často kvôli tomu býva terčom posmeškov, ale faktom je, že v prípade taktického nasadenia elektromagnetických pulzných zbraní by jeho stroje mohli byť odolnejšie než futuristické vojnové stroje západného sveta.

Reklamy

“Vzhľadom k tomu, že sa dnes počítačové, alebo presnejšie povedané elektronické systémy používajú na ovládanie takmer všetkého, možno len ťažko podceniť skazu, ktorú by EMP zbraň mohla spôsobiť. Lietadlá by naozaj mohli spadnúť, autá by sa zastavili a prestala by fungovať väčšina elektrických spotrebičov. Bola by ochromená komunikácia a osoby s kardiostimulátorom by pravdepodobne ihneď zomreli. Západná technická civilizácia je v tomto smere strašne zraniteľná a dá sa predpokladať, že by sa EMP zbrane mohli stať veľmi zaujímavými prostriedkami pre niektoré vyspelé teroristickej organizácie, “varuje Lukáš Visingr.

Strela Champ pošle nepriateľa späť do doby kamennej
Dňa 22. októbra 2012 explodovala nad púšťou v Utahu skúšobná EMP raketa s kódovým označením Champ. Výsledky testu zbrane z dielní spoločnosti Boeing boli pôsobivé aj vďaka jeho dramatickému priebehu. Keith Coleman, ktorý je manažérom programu Champ v rámci divízie Phantom Works spoločnosti Boeing, uviedol, že videokamera zaznamenala “obrázky radov bežiacich stolových počítačov a náhly výpadok všetkých, nasledovaný rýchlym sčernaním samotnej kamery.

Zasiahneme akýkoľvek cieľ, ktorý budeme chcieť. Dnes sme z vedeckej fikcie urobili vedeckú skutočnosť, “vyhlásil Coleman.

Počas testu strela Champ vyslala dávku veľmi silnej energie, ktorá účinne vyradila dátové a elektronické podsystémy, proti ktorým udrela. Ako uvádza Boeing, Champ umožňuje počas jedinej misie udrieť proti rade vybraných cieľov.

“Táto technológia predstavuje novú éru v modernom bojovaní,” uviedol Coleman. “V blízkej budúcnosti táto technológia môže urobiť elektronické a dátové systémy nepriateľa bezcennými ešte predtým, ako sa objavia prví vojaci alebo lietadlá.”

Úvahy o pulznej vojne
Ako sa v posledných rokoch začali množiť zmienky o elektromagnetických pulzných zbraniach, vojenskí analytici sa pustili do vytvárania scenárov ozbrojeného stretu, v ktorom by EMP hrali hlavnú úlohu. Majú z čoho vychádzať.

“S istotou vieme, že Spojené štáty túto zbraň aplikovali najneskôr v operácii proti Iraku v roku 2003, hoci sa o nej špekulovalo už počas náletov na Srbsko v roku 1999,” hovorí bezpečnostný expert Lukáš Visingr. EMP hlavicu podľa neho má prakticky iste aj rad ďalších krajín, prinajmenšom Rusko, Čína a hlavné európske mocnosti.

Ich veľkosť môže byť veľmi variabilná, takže majú aj široké možnosti aplikácie. Američania ich majú v podobe leteckých púm alebo hlavíc pre strely s plochou dráhou letu Tomahawk, v prípade Ruska a Číny sa hovorí hlavne o hlaviciach pre balistické rakety krátkeho a stredného doletu, avšak možností je ďaleko viac. Objavili sa okrem iného informácie o vývoji hlavíc pre protilietadlové riadené rakety, alebo dokonca o ručnom EMP granáte.

V novembri minulého roka prebehla médiami správa o tom, že si elektromagnetickú pulznú technológiu od Ruska alebo od Číny opatril totalitný severokórejský režim. Podľa čiastkových informácií juhokórejských spravodajských služieb by KĽDR túto technológiu mohla použiť v rámci kybernetického útoku na svojho južného suseda. Možné je tiež využitie EMP na raketách stredného doletu BM-25 Musadan.

Elektromagnetické pulzné výboje s epicentrom v hĺbke juhokórejského územia by mohli mať drvivý dopad na obranyschopnosť krajiny. Proti EMP je totiž v súčasnosti prakticky nemožná obrana, ak teda neberieme do úvahy tajné technológie, o ktorých vývoji nemôže byť pochýb. Veľa sa toho nahovorilo o “rušiacich” elektromagnetických pulzoch, ktorými by mal byť vybavený napríklad americký prezidentský špeciál Air Force One.

Reklamy

Zatiaľ teda platí, že EMP možno považovať za “delo, proti ktorému chýba pancier.” Všetky obranné možnosti sú zatiaľ v štádiu vývoja a teoretických prác.

“Ochrana sa dá zabezpečiť predovšetkým pomocou tienenia, čo znamená de facto uzatvorenie celého zariadenia do vodivej schránky, takzvanej Faradayovej klietky, ale to je u niektorých typov zariadení veľmi problematické. Ďalšou možnosťou je prispôsobiť vstupné obvody zariadenia, napríklad rádiolokátora tak, aby dokázali EMP zadržať, čo je síce ťažké, ale možné, “vypočítava Lukáš Visingr.

Že by tienenie mohlo predstavovať správnu vývojovú cestu pri hľadaní ochrany proti EMP, potvrdzuje aj Jakub Koutník: “Nie je to úplne presné prirovnanie, ale elektromagnetický pulz je svojimi účinkami extrémne silný blesk. A ak udrie do letiaceho lietadla, zafunguje práve ako Faradayova klietka. Elektrický výboj obtečie okolo trupu a pokračuje ďalej. Prístroje a elektrické systémy sú potom v závislosti na sile blesku a miesta jeho úderu ovplyvnené, ich funkcia je ohrozená, môže dokonca dôjsť k ich zničeniu, ale nie je mi známy prípad, že by kvôli tomu lietadlo havarovalo, “hovorí Koutník.

Nie je nereálne, že sa podarí objaviť protizbraň, ktorá bude univerzálna a predovšetkým natoľko jednoduchá, aby ju bolo možné používať v masovom meradle. Tak sa v minulosti podarilo napríklad pomocou Odmagnetizovacie slučiek eliminovať nebezpečenstvo magnetických mín, hoci nie stopercentne. Ale kým taká protizbraň nebude zavedená, zostávajú elektromagnetické pulzné zbrane veľkým nebezpečenstvom, nevyspytateľným a rastúcim.
VIDEO: Silný EMP impulz vytvára aj jadrové výbuchy. Efekt je zjavný zvlášť, keď sa výbuchy uskutoční dostatočne vysoko nad povrchom, ako sa presvedčili aj obe vtedajší svetové veľmoci na začiatku 60. rokov. Prvýkrát počas operácie Starfish Prime pred 52 rokmi.

“EMP zbraniam by sa mala venovať pozornosť z hľadiska toho, aké by mohli napáchať škody, ak by boli nasadené ako teroristické zbrane. Problém je bohužiaľ v tom, že sa prakticky nedá efektívne zabrániť ich výrobe. Síce je to záležitosť mimoriadne náročná na presnosť, ale teoretický princíp je dobre známy a väčšina súčiastok sa dá zakúpiť aj na civilnom trhu, takže je asi len otázkou času, než sa EMP zbrane rozšíria aj mimo najvyspelejšie krajiny sveta, prípadne než ich zaradia do svojho arzenálu niektoré technicky pokročilé neštátne skupiny, “zhŕňa bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.

Všetko nasvedčuje tomu, že prinajmenšom Spojené štáty si uvedomujú, nakoľko by rozšírenie elektromagnetických pulzných zbraní mohlo zamiešať kartami v nekončiacom súboji odlišných taktík. Bývalý riaditeľ CIA James Woolsey pred niekoľkými týždňami v memorande určenom vyššom armádnym predstaviteľom konštatoval: “Keď mu ide o zbraň, ktorej účinnosť vieme špecifikovať a pritom vieme, že je to technológia, ktorú môže v dohľadnej dobe zvládnuť aj zaostávajúca ekonomika Severnej Kórey, je našou prvoradou povinnosťou túto zbraň eliminovať a prekonať. “

EMP kobylka z Vyškova
Na EMP hlaviciach sa svojho času pracovalo aj u nás vo Vojenskom výskumnom ústave vo Vyškove. Tu sa ešte v československej ére objavil veľmi zaujímavý projekt, ktorý by sa dal opísať ako “EMP na rameno.”

“Jednalo sa o úpravu jednorazovo použiteľnej protitankovej zbrane typu RPG-75 (známej aj pod menom” Kobylka “). V štandardnom prevedení zbrane sa nachádza protipancierový granát, ale v tejto variante mala byť kompaktná EMP hlavica, ktorá by svojím pulzom mohla zničiť aj celé postavenie nepriateľskej jednotky, napríklad batérie delostrelectva či protilietadlových rakiet. A vzhľadom k malým rozmerom by ju mohol pochopiteľne niesť a použiť ktorýkoľvek pešiak, “popísal projekt Lukáš Visingr.

Zdroj: technet.idnes.cz

Reklamy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.