Špión do vrecka. Pre armádu by mohli lietať robotické vtáčiky
DARPA ho získala od firmy AeroVironment, ktorá sa okrem iného špecializuje aj na stavbu bezpilotných lietajúcich strojov. Malý kolibrík je v jej doterajšej histórii nezvyčajný kus. Váži len 19 gramov a rozpätie krídel má zhruba 15 centimetrov.
Základnou výbavou je micro kamera, z ktorej sa prenáša obraz na monitor pilota / vojaka. Ten tak môže z bezpečia úkrytu preskúmať potenciálne nebezpečné okolia. Vo výsledku však môže mať letún úplne inú podobu. Bude záležať aj na hlasitosti, s akou sa dokáže pohybovať.
Stroj dokáže letieť rýchlosťou necelých dvadsať kilometrov. Ideálne je do vnútorných priestorov, kde panuje bezvetrie. Kolibrík si totiž poradí len s “vetrom” o maximálnej rýchlosti sedem kilometrov za hodinu. Také boli aj požiadavky agentúry DARPA pri vyhlasovaní súťaže o technológii použiteľnú pre nový druh prieskumných prostriedkov.
Podobnosť s kolibríkom nie je len vonkajšia. Zariadenia sa vo vzduchu pohybuje podobne ako títo malí vtáci, teda mávaním krídlami niekoľkokrát za sekundu. Nie je to len jednoduchý pohyb tam a späť. Uhol nábehu krídel sa počas švihu môže meniť. Robot sa tak dokáže vo vzduchu vznášať aj cúvať.
U veľmi malých lietajúcich strojov dokážu takto pohybujúce sa krídla vytvárať vztlak účinnejšie ako napríklad kombinácia vrtule s pevným krídlom alebo rotor.
Aerodynamika malých lietajúcich tvorov techniky dlho príliš nezaujímala. V podstate ju nebolo ako využiť. Situácia zo zmenila v posledných zhruba dvadsiatich rokoch.
{youtube}a8ZbtZqH6Io{/youtube}
Vďaka miniaturizácii elektroniky sa totiž konečne ponúka možnosť naložiť i malým lietajúcim strojom nejaký zmysluplný náklad. Vedci tak začali podrobne skúmať a popisovať napríklad rokov kolibríkov alebo múch. (Pre technicky zdatných staršie príklad práce platené mimo iného in rozpočtu DARPA )
Biomechanické triky odkukané od vtákov aj hmyzu sa zatiaľ v praxi nevyužívajú. Rozhodnutie agentúry DARPA je jedným z prvých náznakov, že technológie v tomto odbore dozrieva k pomalému prechodu do praxe.
Vojakom i ďalším užívateľom možno nebudú slúžiť vrtuľníky či lietadlá, ale robotické muchy alebo vtáky. Z technického hľadiska by sa to malo vyplatiť, kolibríky od AeroVironment vydrží vo vzduchu dlhšie ako desať minút, hoci majú len miniatúrne batériu.
Ide o zaujímavý výkon, ale pre ostré nasadenie, ktoré by malo prísť zhruba za desať rokov, to nestačí. DARPA bude v ďalších kolách súťaží od firiem chcieť, aby sa špionážne vtáčiky dokázali sami aktívne vyhýbať prekážkam a orientovať sa v priestoroch bez signálu GPS. Mala by sa zlepšiť aj výkonnosť komunikačného systému a v dôsledku teda zrejme stúpnu nároky na batérie. Pravdepodobné teda je, že ďalšie generácie kolibríkov priberie na váhe.
