Vinár menia zbrane v boji so škorcov. Namiesto poplašných diel, používajú plašiče od Slovenského výrobcu.
Sú škorce väčší problém ako rôzne choroby vína, treba múčnatke révové?
Špaček vám dokáže zničiť celú úrodu vo veľmi krátkom čase. Ak na neho nie ste pripravení, počas jedného popoludnia môžete prísť o všetko. Múčnatke a iné choroby vína, s tými sa dá ešte pracovať, ak chodíte pravidelne do vinohradu. Môžete to ošetriť a zachraňovať. Strata z hektára pri chorobách vína ide do desiatok percent, ak podceníte škorcov, je to pokojne sto percent. Pre predstavu, z hektára sa dá zožať u prívlastkového vína okolo 8 tisíc kilogramov.
Je škorec jediné zviera, ktoré môže negatívne zasiahnuť do produkcie?
Ešte tak srnky na jar. Tie dokážu u mladého vinohradu oberať prvý lístia. Ale vyberajú si, žerú len niektoré odrody a len v určitý čas. Z toho čo tu mám, tak srnkám najviac chutili listy odrody Chardonnay a Muškát. Asi im to nejako vonia.
Špačkům je to ale jedno …
Úplne. Berú všetky bobule. Hlavný problém je, že oni sezobají sotva nejakých 20% z toho, čo na hrozna visí. Ten zvyšok škvôd je z toho, ako sa snaží na tých strapcoch udržať a smetávají tie ostatné bobule na zem. A tam už ich nezaujímajú. Škorcov priletí celé kŕdeľ a bojujú o miesto na hrozna. Takže po chvíľke je úplne ocesaný.
Aké veľké je také kŕdeľ škorcov?
Záleží, čo za plodiny rastie v okolí. Kukurica a slnečnice blízko vinice sú problém, pretože sa tam môžu schovať a robiť nálety. Inak zo zákona sa za kŕdeľ škorcov, také, do ktorého sa môže strieľať, počíta nad tisíc kusov. Môžete naraziť na kŕdeľ s tisíckou, rovnako ako s desiatimi tisíckami kusy.
Kedy je potrebné plašiť – celú sezónu?
To nie. My sme tu prvý škorcov vyháňali v polovici augusta.
Aké spôsoby plašenie škorcov a ochrany viníc sa ponúka?
Skôr sa veľa pracovalo s najrôznejšími strašiaky, ale na tie si škorce čoskoro zvykli. Jeden čas sa rozvešovala na vyvýšených tyčiach stará CD. Lesklé sa to, trepal sa to vo vetre, robilo to hluk. Ale to taktiež nefungovalo dlho.
Ale môžete ísť cestou úplnej prevencia. Napríklad už dnes technologicky dokážeme zakryť zhora jemnú sietí celý vinohrad, ale to je dosť náročné a hlavne nákladné. Skôr sa sieťou zakrýva a obmotává len tá časť, kde sa nachádza hrozno. Funguje to, ale toto je riešenie pre malovinare. Ja si nedokážem predstaviť, ako by som zakrýval dvadsaťpäť hektárov sietí. Kde by som na to bral čas, a kde by som to potom skladoval. Takže pre väčšie vinohrady už ostávajú len dve ďalšie technické riešenia: delá a akustické plašiča.
Delá na plašenie ?
Malá alebo veľká dela, ktoré sa umiestňujú buď do riadku, alebo na stojan nad vinohrad, aby sa to rozliehalo. Mám ale taký pocit, a nie som v tom sám, že na ten monotónny zvuk diel si tí škorce taktiež skôr alebo neskôr zvyknú. Na začiatku je prvá rana rozoženie, ale za chvíľku sa dá kŕdeľ znovu dohromady. Dvakrát trikrát si to zopakujú, ale potom už vidíte, že sa pomaly posúvajú bližšie a bližšie. A keď zistí, že sa vlastne nič nedeje, tak sa prestanú báť. Je to otázka dní, než sa prestanú báť úplne.
Na koľko také dialo príde?
Vrátane časovača tak na 10 až 12 tisíc. V závislosti na polohe vinice, či na kopci alebo v údolí, tým pokryjete 2 až 5 hektárov. Delá teraz využívam len na okrajoch viníc, aby som tomu výstražnému efektu pomohol. Inak delá nie sú moc populárny ani medzi ľuďmi, pretože ten hluk je skutočne nepríjemný.
Je ich použitie nejako obmedzené?
Každá obec si to upravuje vyhláškou. Tu je to potrebné na dve rany do minúty. Ale tá vyhláška už nešpecifikuje to, koľko tých diel si tam naskladáme. A tých môže byť napríklad desať, a nemusí byť synchronizované. Jedno každej tak môže vypáliť dvakrát do minúty, ale tá kanonáda bude neustála. Je to také to opatrenie “aby sa vlk nažral a koza zostala celá”. Neprospeje to ale nikomu.
A akustický plašič?
To je niečo iné, tam je účinnosť veľa, veľa vysoká. Od doby, čo ho tu máme, tak som tu nevidel špačka. Všetko má ale svoje. U delá musíte meniť bomby, u plašiča baterky. Rozdiel je aj v obstarávacej cene. Plašič príde na 60 až 70 tisíc. Ale funguje mi tu už päť rokov, a zatiaľ si na to škorce nezvykli. Inak plašič vyhláška neobmedzuje, len pokiaľ ide o decibely hlasitosti. Tie sa meria 15 metrov od zástavby.
Zvuky, ktoré idú v slučke z toho plašiče, sú dosť desivé. Čo to počúvame?
Sú to tiesňové volania škorcov, varovný tón ohrozeného špačka a doplnené zvuky dravcov.
Sú stromy vo vinici problém, alebo nie? Väčšinou sa ich vinári práve kvôli špačkům zbavujú.
Ja by som asi paradoxne povedal, že nie. Záleží, aké stromy by to boli, ale myslím, že ich prítomnosť môže pomôcť k tomu, aby tam sídlili alebo vyčkávali dravci. To je práve to, čo ma na systéme ekologického poľnohospodárstva baví. Medzi riadkami vysadíte normálne lúčna byliny. Spolu s tým prídu včely, ktoré vám znásobí úrodu. S trávnym Pokrýva prídu aj hlodavce, ktorí vo vinohrade neškodí. A za nimi, ako zdrojom potravy, prídu dravci. Tí potom prirodzene odpudzujú škorcov.
Ponúka sa ešte iné varianty plašenie?
Sú dva varianty, ktorých by som si cenil čo do účinnosti najviac: najať poľovníkov, hotaru, proste strážnika vinohradu s Flinta, alebo sokoliarov. Lenže hotaru sú u nás na vymretie, a sokoliarov vám sem na celý deň, od ôsmich do šiestich, za osemdesiat na hodinu robiť nepôjde.
Ako to vidia skutoční hotaru?
Páni Jaromír a Zdeněk zastávajú v dedine inde už takmer zabudnutú profesii hotaru, teda strážcov vinohradu. Ich úlohou je zabrániť nenásytným špačkům v očesaní hrozna. Bez nich by mohla celoročné námaha vinárov prísť navnivoč. Neodháňajú ale len vtáky: “Sú tu hľa veľkí škorce, takí dvojnohé, dvourucí. Ale keď tu uvidí chlapa s Flinta, tak si dajú pokoj. “
Aký je podľa Vás najlepší spôsob ochrany vinohradu pred škorcov?
Najlepšie a sto rokov osvedčená metóda je brokovnice. Na delá si už zvyknutí. Keď to buchne, on len trochu uhne, a keď má hlad, rovnako ho to nezastaví.
Prečo už je hotaru – strážcov vinohradu – tak málo?
Každý hľadá ten najlacnejší spôsob, ako sa toho špačka uchrániť. Väčšina tých dedín ani nehľadá poľovníkov. Poľovníci sú dneska všetci rozlietaný. Na jednej strane by po nich chceli poľnohospodári škody za zver a na druhej strane by po nich chceli, aby im strážili škorcov. Tak sa dohadujú.
Na koľko vaša práca príde? A koľko toho vystrieľate?
My máme ako dôchodcovia zmluvu, 2,-€ na hodinu, a ešte k tomu dostaneme nejaké náboje. Niekedy sa nevystrelí pol dňa, ale niekedy za pol hodiny 50 až 70 rán. Zas máme taký náboj 2,4mm, to je nič. Keď praskne na kraj kŕdle, tak spadne jeden alebo dva. Keď sadnú pol dňa na drôtoch, tak nie je žiadne strieľanie.
A čo robíte, keď škorce len tak sedia ?
Musíme ich strážiť. Sledovať ich, on je to dosť šikovný vták. Trebárs zletia z toho drôtu a dôjde do vinohradu pešo. Normálne po zemi. Majú aj prieskumníkov. Jeden dôjde, zobnú si, a vráti sa. A hneď ide druhý, taký reťaz. Ináč tu celý deň pasom srncov. Je od nás 80 metrov a tie rany, a on sa ani nepohne, drieme. Zvykol si, na delá i na rany, to by sa tá zver inak musela do vinobranie zblázniť.
Akustický plašič, dobíjaný solárnym panelom, nie je najlacnejšie riešenie. Vinári ho ale považuje za ďaleko najúčinnejšie.
“Lepšie sú už len hotaru alebo sokoliarov s dravcom.”
Ktorá Vás ochráni aj proti škodcom.
V súčasnosti vyvíjajú programovateľný aktívny plašič rôznych nežiaducich vtákov, ktorý je priamo určený pre Slovensko Český EU trh.
V súčasnosti prebiehajú testy, kde monitoring odplašenia je realizovaný laserovými meraniami účinnosti odplašenia na jednotlivé audio zvukové a ultrazvukové vlny.
Poznajú Vás aj za-hranicami ?
Môžeme len spomenúť že nás oslovil poľnohospodár z Južnejšej krajiny ktorý pestuje vo veľkom melóny a po osadený aktívnych plašičou ušetril niekoľko desaťtisíc eur len za jednu sezónu. Takže je rád, že nie je všetko len od čínskych výrobcov zo zvuky od amerických dravcov.
