Na ploštice platí balkánske praktiky, samozrejme na tie živé…

Kolega z francúzskej agentúry sa takto kreatívne pobavil pri spisovaní správy o výskume vedeckej práce amerických vedcov z Kalifornskej a Kentucky univerzity, ktorá opisuje nový prostriedok proti týmto živočíchom (je zadarmo tu). Tím vedený Robertom Corn a Catherine Loudonovou v ňom opisuje, ako napodobnil mechanizmus účinkov listov fazule obyčajnej proti plošticiam.

Tento druh hmyzu spoznáme aj u nás v posledných rokoch trochu dôvernejšie, než by sme si priali (on zažíva veľký comeback celosvetovo), ľudia sa s ním stretávajú už dlho. Vo vidieckych oblastiach Bulharska, Srbska a ďalších častiach Balkánu sa ľudia bránia rozhadzovaním fazuľových listov po podlahe okolo postele. Vyzerá to čisto ako nejaká magická praktika, ide ale o účinné protiopatrenia.

Ploštice, ktoré sa cez deň skrývajú pred svetlom po tmavých kútoch domácnosti, sa do nich v noci na ceste za potravou nachytajú, a listy sa potom aj s nimi spáli.

Ako to funguje?
Listy fazule (rovnako ako mnohých ďalších rastlín) pokrývajú drobné, mikroskopické chĺpky (tzv. trichomy). U fazule majú priemer približne 10 mikrometrov (tj 0,01 milimetra) a sú asi 50 až 100 mikrometrov vysoké.
Biológovia už od prvej polovice 20. storočia predpokladajú, že ploštice sa do nich jednoducho zamotajú a uviaznu v nich. Autori novej práce poznamenávajú, že uznanie za tento objav by si zaslúžila práce “Účinok fazuľových listov proti plošticiam” (on-line podľa všetkého bohužiaľ nie je) z roku 1943, ktorá ale zapadla vo víre vojny a povojnových úspechov v boji proti plošticiam daným rozšírením DDT a ďalších pesticídov.

A teraz my …

Loudonová a jej kolegovia sa na nočnej drámy na fazuľových listoch rozhodli pozrieť modernými metódami, vrátane elektrónovej mikroskopie. Zistili, že listy majú proti plošticiam dvojaký účinok: po prvé sa do nich hmyz zamotáva, v takom prípade sa však rýchlo oslobodí. Zaujímavejšie bolo pozorovanie, že trichomy tiež pravidelne prepichujú tvrdú archu hmyzu (tj kutikulu). Stáva sa tak už po pár sekundách pohybu ploštice po liste, a aj keď sa ploštice prvýkrát oslobodí, list ju čoskoro znova uväzní. Deväťdesiat percent pozorovaných ploštíc urobí po fazuľu menej ako sto krokov a sú natrvalo zachytené.

Autorom účinnosť listov zaimponoval a rozhodli sa ju napodobniť v umelom materiálu, ktorý by mohol slúžiť ako ochrana proti plošticiam. Snažili sa, aby vzniknutý povrch bol trvanlivý a dal sa použiť kdekoľvek, nielen na podlahe. Kvôli účinnosti u prvého originálu sa pokúsili najvernejšie napodobnili tvar a veľkosť chĺpkov fazuľa.

Nepodarilo sa im to však úplne a ich materiál si viedol v skúškach zatiaľ horšie než obyčajné fazuľové listy. Najlepšie sa originálu priblížili, keď na umelej “chĺpky” nasadil konca tých prírodných, fazuľových, ale to je samozrejme trochu nevhodná metóda výroby.

 

Škodcovia nie sú vítaní

Zatiaľ teda máme čo zlepšovať a doháňať, ale sektor materiálov s účinkami proti parazitom či patogénom čaká podľa všetkého veľká budúcnosť. Rad vedeckých tímov dúfa, že sa týmto spôsobom podarí vytvoriť trvanlivé povrchy brániace rastu baktérií, plesní alebo šírenie škodcov (ako ploštíc).

Asi ste počuli o textíliách (alebo iných materiáloch) s prímesou strieborných nanočastíc, ktoré majú antibakteriálny účinok (ako ale pripomína klub Sizyfos, s jeho účinkom to tak slávne). Podobný účinok majú mať aj látky s prímesou titánu (resp. oxidu titaničitého, TiO2), ktoré na UV svetle rozkladajú organické látky od sadzí z výfukov po bakteriálnej bunky. Oboje sa dnes používa pomerne veľa a využívajú ich vo svojich produktoch i slovenské firmy, a to od oblečenia po nátery na fasády do nemocníc či škôl (a niekedy aj na reklamné panely). Antibakteriálne účinky má aj grafén, teda vrstva uhlíka, dnes jeden z nejzkoumanějších materiálov vôbec, napríklad aj v elektronike 

Ale repertoár tým nie je vyčerpaný, preukazuje aj pohľad do živej ríše. Iný vedecký tím napríklad nedávno zistil, že cikády sú chránené mikroskopickými “ihličkami”, ktoré ničia bunkovú stenu niektorých baktérií. Nedokážu ju síce priamo prepichnúť, ale tá sa v medzerách medzi výčnelky napne tak, až praskne (funguje to len u tých baktérií, ktoré ju nemajú dosť pevnú).

 

Uplatnenie môže byť predovšetkým v prevádzkach, kde ide o čistotu oveľa viac: napríklad v nemocniciach (tie sa dnes stretávajú s nárastom prípadov infekcií mikroorganizmy, ktoré sú odolné proti liekom) alebo v potravinárskych prevádzkach.

Fyzikálne prostriedky majú mať jednu veľkú výhodu: vedci predpokladajú, že naši malí protivníci by si proti nim mali vyvíjať odolnosť horšie než proti chemickým prostriedkom (tj pesticídom či antibiotikám). To je dnes obrovský problém, šéf britských hygienikov ho nedávno označil za hrozivý a porovnateľný s hrozbou terorizmu. Predovšetkým mikroorganizmy odolné proti známym liekom si ročne vyžiadajú stovky tisíc životov, väčšinou oslabených pacientov v nemocniciach, a zaťažujú rozpočet zdravotníctva miliardami naviac (u nás korún, celosvetovo ďaleko tvrdších mien).

Určite nebudú bez tienistých stránok. Napríklad strieborné nanočastice sú tiež toxické a pre človeka môžu mať aj negatívne dopady v životnom prostredí (jedna nedávna práca pre príklad). Najlepšie a najbezpečnejšie riešenie sa ešte len hľadajú a zatiaľ je asi predčasné hovoriť, ktoré materiály a technológie nakoniec budú najpoužívanejšie a ktoré zapadnú. (Trebárs v prípade striebra nie sú účinky podľa všetkého tak významné, aby sa nejako významne rozšírilo, hovorí nezávislé štúdie.)

Konkrétne ale u napodobňovania fazuľových listov proti plošticiam by tieto obavy mohli byť predsa len menšie, umelé “chĺpky” by nemali v prostredí spôsobiť žiadne ťažkosti. Navyše dnešné alternatíva (tj u ploštíc plynovanie, ale aj antibiotiká alebo lieky proti plesniam atp.) Nebýva zrovna k životnému prostrediu najprívetivejšie. Budúcnosť zrejme patrí imitátorům fazule.

Autor:Lázňovský technet.idnes.cz