Polygraf novej generácie, alebo klamať sa už neoplatí ? Prezradí ťa tvoj mozog

Čítané celkom 80 x, Dnes prečítané 1 x

 Zdá sa, že takzvaným detektorom pravdy, správne povedané polygrafom, už odzvonilo. Veď už v roku 2002 americká Národná akadémia vied oznámila, že testovanie Polygraf nie je dôveryhodné – nielenže sa prístroj môže mýliť, ale skúsený človek ho dokáže dokonca oklamať! Už niekoľko rokov tak vedci hľadajú nové metódy, ako odhaliť klamára.

Mozog vám prelustrujú infračervené lúče

Asi najväčšie nádeje vzbudzuje výskum, ktorému sa venovala Pensylvánska univerzita. Profesor Britton Chance tam preháňal so svojím tímom mozgom niekoľkých dobrovoľníkov infračervené svetlo, ktoré vysielali prilby, ktoré mali ľudskej “laboratórne myšky” na hlavách. Či klamú, či hovorí pravdu, potom vedci poznali podľa toho, aká časť lúčov sa odrazila späť, aby ju zachytili senzory v helme.

Dôvod je až prekvapivo jednoduchý. Ak sa totiž človek snaží na niečo si spomenúť, je to menej náročný proces, než ak rozhodne sa klamať. Pri klamaní mozog spotrebúva viac kyslíka, preteká ním teda viac krvi. Kvôli tomu sa do senzorov v prilbe odrazí z väčšej časti mozgu viac infračerveného svetla.

Na stope neomylnému detektora pravdy

Magnetická rezonancia sa vyvíja už od roku 1973 a dnes už majú vďaka nej lekári k dispozícii rezy určitých oblastí ľudského tela, a to aj v 3D zobrazení. Len nedávno však Daniela Langlebena a jeho tím, opäť z Pennsylvánskej univerzity, napadlo využiť ju aj v prípade pátrania po pravde.

 V roku 1901 sa testu na Polygraf podrobil aj Američan Henry Wilkens obvinený z vraždy. Vďaka výsledku bol obvinenia zbavený.

Vedci rozdali hracie karty osemnástich dobrovoľníkom a zatiaľ čo im skenovali mozgy s pomocou magnetickej rezonancie, počítač im ukazoval rôzne karty. Účastníci pokusu mali odpovedať, či sa zhodujú s tými, ktoré majú v rukách. A nemuseli vždy hovoriť pravdu.

Ukázalo sa, keď človek klame, aktivujú sa dve časti jeho mozgu: kôra v prednej časti ľavého čelného mozgového laloku a v prednej časti zväzku nervových vlákien gyrus cingulum. Kedykoľvek sa niektorý z dobrovoľníkov o nepravdivú odpoveď pokúsil, tieto časti mozgu sa na obrazovke priamo rozsvietili.

Reklamy

Aj mozog má svoje odtlačky

Áno, čítate dobre. Prišiel na to Lawrence A. Farwell, ktorého metóda vychádza zo zaznamenávanie zmien v elektrickom potenciáli mozgovej aktivity (EEG). Ako to funguje? Farwellova metóda, nazvaná MERMER, sleduje vlny mozgu človeka, ktorý je pýtajú napríklad na podrobnosti z miesta činu. Ak je nevinný, nemá dostatok informácií, nepozná vražednú zbraň, presné miesto či obeť, samozrejme sa to prejaví na EEG, v zázname bude chýbať určitý druh mozgových vĺn.

Technika MERMER z toho potom dokáže usúdiť, s akou istotou vyslúchaný o téme hovorí a či hovorí pravdu. Ak človek zalže, jeho mozog ho “napráská”. EG totiž zaznamená takzvanej vlny P300 (názov naznačuje, že sa objaví približne 300 milisekúnd potom, čo naša pamäť zistí zhodu medzi predloženú informácií a faktom, ktorý je v nej uložený). Sú to vlastne akési mozgové odtlačky.

Ak bude vrah tvrdiť, že na mieste činu v živote nebol, prezradí ho stopy vo vlastnom mozgu. O tom, že MERMER je cestou vpred, svedčí aj to, že výsledky získané touto metódou boli už dvakrát využité u amerických súdoch.

Ako prekabátiť Polygraf?

Klasický detektor lži pozostáva z pásky okolo paže (meria tlak), dvoch elektród na prstoch (meria, ako sa potíte) a pružiny cez hrudník (meria zmeny v dýchaní). Polygraf predpokladá, že ak zaklamete, vedomie pravdy vás vystresuje, čo sa prejaví práve v dýchaní, pulzu a miere potenie. Takýto detektor sa však dá oklamať.

Uvoľnite sa

Vyšetrovatelia najprv jednoduchými otázkami zistí, ako reagujete, keď hovoríte pravdu. S tým potom porovnajú reakcie na zákernejšie otázky. Klamári sa príliš snaží ovládať sa. Výsledkom je nevyhnutne neprirodzene strnulý výraz. Buďte preto uvoľnenie a prirodzení.

Pracujte rukami

Ak sme rozrušení, máme rozmachujú gestá a často pohybujeme rukami. Preto rukami pohybujte i v pokoji – sťažíte tým vyšetrovateľom interpretácii svojich gest.

Reklamy

Ovládajte oči

Keď človek klame, uhýba očami. Snažte sa preto pravidelne pozerať vyšetrovateľom do očí.

Učte sa klamať nahlas

Keď klamete, nezvyšujte hlas. Nehovorte ani moc rýchlo, ani moc pomaly. Trénujte klamstvo nahlas – pri vypočúvaní potom nebudete koktať.

Bacha na nos

Neškrabte sa na nose! Klamstvo značne stresuje, čo spôsobuje, že do nosovej tkaniva prúdi väčšie množstvo krvi. Preto vás začne svrbieť.

Bolesť sa hodí

Dobré je si počas výsluchu pôsobiť bolesť, klasikou je pripináčika v topánke alebo hryzenie do jazyka. Bolesť totiž spôsobuje rovnaké reakcie ako klamstvo, pre vyšetrovateľov je potom ťažké určiť, kedy klamete a kedy nie.

Verte svojim klamstvám

Ideálne je, ak svojim klamstvám veríte. Ak budete o nich totiž vnútorne presvedčení, Polygraf nezaznamená žiadnu zmenu.

Reklamy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.