Fantomas štve armády aj Slovenskú vládu ?

Čítané celkom 377 x, Dnes prečítané 1 x

Je Austrálčan, vyzerá ako Skandinávec, ale idú po ňom tvrdo, ako keby bol nejakým vodcom Talibanu: v usadlé denníku Washington Post sa sloupkaři dokonca sporia, či by chceli, aby na neho armáda zaútočila bezpilotnom letúny, ako to robí v Afganistane.

Zastaviť ho chce Pentagon, vrúbkami má však aj u vlád a veľkých koncernov, ktoré pripravil o ich tajomstvo. Ale podobne to má rozliatej iu mormónov a najmä u scientologickej cirkvi, pretože odhalil jej tajné manuály. A taky u herca Wesleyho Snipes, keď zverejnil jeho daňové priznania, z ktorých vyplynuli obrovské finančné úniky.

Zoznam jeho nepriateľov je však oveľa dlhšia. Alebo je to naopak a on je ich nepriateľom? Julian Assange sa stal celosvetovo známym pred niekoľkými dňami, keď prostredníctvom jeho serveri Wikileaks mohol svet v papierových médiách čítať výťahy z desaťtisícov tajných dokumentov o afganskej vojne. Server funguje už od decembra 2006 (príznačné pre jeho tajnůstkářstvím zahalenú existenciu je, že vraj možná až od januára 2007), kdekto už o ňom na jedno ucho niečo začul, pretože zárezov na pažbe má dosť.

Poslal do dôchodku “doživotného” kenského prezidenta, keď zverejnil doklady o tom, ako si pre seba hrabe štátnej milióny, ukázal, ako Američania zabíjajú v Iraku domorodcov i dva novinára agentúry Reuters, alebo taky len vyvesil pôvodnú verziu scenára filmu Indiana Jones a tajomstvo krištáľovej lebky. Podpichol váženou švajčiarsku banku aj čínsku vládu a mnoho ďalších.

Ale až Afganistan bol vytúžený sólokaprom. Poslanie Wikileaks vyplýva z mena: slovo Wiki znamená havajskej rýchly (aspon konečne viete, čo znamená Wikipedia) a Leak je únik informácie, presiaknutiu, vyzradenie, prezradeniu. Chcete prasknúť nejaký výbušný vládny dokument? Alebo viete niečo zo svojej firmy? Potom si nájdite adresu wikileaks.org a ste doma. Stačí kliknúť na ikonku Submit Documents, teda niečo ako Tu odovzdajte dokumenty. Pod tým sa dočítate, že ste ako zdroj chránení a že žiadne dokumenty nie cenzurovany.

Julian Assange o sebe hrdo vyhlasuje, že vyzradil viac utajovaných informácií než všetok svetový tlač dohromady za celú svoju existenciu.

Keď mu americký minister obrany Robert Gates odkazuje

 , že má ruky od krvi, pretože ohrozil životy mnohých ľudí, a afganský prezident hovorí, že je naozaj znepokojený, odpovedá, že ľudia majú právo vedieť všetko.

Nechce s tým však začať u seba. Treba na otázku, kedy sa narodil, až donedávna hmlisto zodpovedal, že v 70. rokoch. Viac povedať nechcel. “Len nech ti hajzlíci dál tapo,” znelo jeho vysvetlenie. Tahle veta o ňom veľa vypovedá.

Prelud elektronického veku

Keby nebol len preludom elektronického sveta, akýmsi duchom internetového Llano Estacada, psychológovia by si na ňom pri stretnutí pochutila ako na mnohých iných génia posadnutých pocitom výnimočného poslania. “Je to zvláštne chlapík,” povedal o ňom jeden bývalý spolupracovník

Vedie život nomádov a všetky veci má zbalené v jednom batohu pre britský The Sunday Times. “Vedie život nomádov a všetky svoje veci má v jednom batohu.”

Neustále za sebou zametat stopy a je na celoživotnom úteku – niekedy pred mocou Veľkého brata, proti ktorému sa stavia, a niekedy sám pred sebou. Vlastne je to už životný štýl. Jeho rodičia vlastnili v Austrálii kočovné divadelné spoločnosti. Mimochodom, zoznámili sa na demonštrácii proti vietnamskej vojne a ich zmysel pre rebéliu sa, ako tvrdí britský The Daily Telegraph, preniesol aj na neho. Potom sa matka aj s dieťaťom od otca oddelila. Keď neskôr žila s iným mužom, Julianovi bolo zrovna sedem, matka prišla a povedala: “Teraz musíme zmiznúť.” Pretože otčim bol v spojení s akousi sektou, boli obaja na úteku až do chlapcových šestnástich. Matka síce nechcela, aby chodil do školy, pretože by sa tam vraj naučil nezdravo ohýbať chrbát voči autoritám, ale Assange uvádza, že kvôli životu utečencov chodil postupne do tridsaťsedem škôl.

Ale všetko zlé je na niečo dobré. Jedenkrát počas nekonečného úteku matka prenajala dom naproti obchodu s elektropotřebami. Julian tam chodil a hral si na počítači Commodore 64 tak dlho, až mu ho matka kúpila. A on čoskoro zistil, že dokáže rozlúsknuť všetky možné programy. Tak sa dostal do počítačového podzemia.

Reklamy

Začiatky: útok na NASA 

Keď v októbri 1989 chystala NASA štart raketoplánu Atlantis, objavilo sa na počítačoch vytřeštěných vedcov slovo Wanke. Bola to skratka pre hackerskú skupinu z austrálskeho Melbourne, ktorá rozdeleného znamenala Červy proti nukleárnym vrahom. Polícia je čoskoro zatkla a Assange sa zviezol s nimi. Bol obvinený z tridsiatich trestných činov. Vyviazol len s pokutou, ale život ho potrestal inak: čoskoro sa mu narodilo dieťa a žena s bábätkom kvôli všetkým hackerskými oplétačkám Assangovi utiekla. Pri súdnych sporoch o dieťa mu úplne zbeleli vlasy, takže vyzerá ako Zlosyň z bondovky.

Assangovi sa potvrdilo, že keď niekto bojuje proti Veľkému bratovi, ten mu zničí život. To bola križovatka, ktorá ho priviedla k pocitu, že je internetový Mojžiš, akýsi Robin Hood a Superman kyberpriestoru. S gustom sa pozerá na zúbok veľkým firmám, politikom a celým vládam. “Rád pomáham zraniteľným ľuďom,” povedal týždenníku Der Spiegel. “A s chuťou podusíme parchant.”

Tak vznikol server Wikileaks.

Plány atómovej bomby, členovia neonacistických skupín …

Prvá správa, ktorú zverejnil, bola celkom bizarné. Bol to dokument somálskych povstalcov, ktorí v ňom vypracovala plány na vraždy vládnych úradníkov pomocou najatých vrahov. Bola to pravda, alebo podvrh?

Desať najväčších odhalenie na Wikileaks
To už je jedno. Rok potom už na serveri viselo údajne cez milión dokumentov, ktoré chcel niekto utajiť pred verejnosťou. Teraz asi tisíc dobrovoľníkov prezerá na desať tisíc dokumentov denne. Z nich ich nakoniec vyberú tak tridsať. A tak si môžete preštudovať potrebné plány atómovej bomby, ktorá zničila Nagasaki, zoznam členov neonacistických organizácií alebo objednávky zbraní a filmov pre americké ženistov v Afganistane. Alebo elektronickou korešpondenciu anglických vedcov, z ktorej sa zdalo, že docela nevedecky falšujú dáta o globálnom otepľovaní.

Wikileaks je už veľkým Moloch, ale základná otázka trvá stále. Čomu z toho sa dá veriť? Každý dokument, ktorý niekto pošle, skúma päť ľudí, odborníkov na rôzne odbory. Zahodiť, alebo zverejniť? Rozhodnutie je na Assangovi.

Niektorí v ňom vidia rytiera vo svätom ťahanie za slobodu slova a právo na informácie, pre iných je len Fantomas on-line a mediálne dareba.

Server však dostal ocenenie od renomovaného týždenníka The Economist a bol na prvom mieste v zozname “stránok, ktoré môžu totálne zmeniť spravodajstva”.

Reklamy

Niekedy sa však vloudí poriadna chybička. Afganskej dokumenty obsahujú mená amerických informátorov a tým ide asi o život. Taliban už oznámil, že je hľadá. Tohle sa stať nemalo.

Čoskoro sa ukáže, ako to ovplyvní budúcnosť Wikileaks. Server je závislý na peniazoch od darcov a Assange uvidia, čo to hovoria oni.

Reklamy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.