Ako je to s DPH a clom pri dovoze tovaru z Číny ?
“Tovar, ktorý prichádza na územie EÚ, a teda aj SR, z krajín mimo EÚ, vždy podlieha colným procedúram,” hovorí hovorca Generálneho riaditeľstva ciel Jiří Barták.
“Aby sa mohlo dostať k príjemcovi, je nutné ho najskôr v súlade s právnymi normami EÚ prepustiť do režimu voľného obehu. Návrh na prepustenie tovaru do daného režimu podáva príjemca tovaru, alebo ním zvolený zástupca, čiže deklarant, “dodáva.
Colné procedúry pritom podľa hovorcu nevedú vždy k vymeranie daní a cla. Záleží najmä na hodnote tovaru.
Platia tri základné pravidlá:
U tovaru do hodnoty 22 eur sa neplatí clo, ani DPH.
Na tovar v hodnote od 22 do 150 eur sa vzťahuje DPH, nie clo.
Tovaru nad 150 eur podlieha clu aj DPH.
Colné konanie je pritom začalo na návrh deklaranta podaním colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na konkrétny tovar v zásielke. “Colná hodnota tovaru je súčasťou tohto návrhu a ak nie sú pochybnosti o jej stanovenia, tak nie je colným úradom spochybnená a je akceptovaná v navrhovanej výške,”
Za mobil clo neplatíte, dohľadáte v obsiahlych tabuľkách
Do hodnoty tovaru 150 eur, čo je pre colnú správu “nepatrnej hodnoty”, sa teda nemusíte obávať vymeranie cla.
Nad túto hodnotu jeho výšku určuje naozaj obsiahly dokument (PDF, ext. Odkaz), v ktorom sú uvedené colné sadzby pre konkrétne typy tovaru. Nás tu bude zaujímať položka “Telefóny pre celulárne siete alebo pre ostatné bezdrôtové siete” (kód 8517 12 00) na strane 568. Tu je uvedená colná sadzba ako “bez”, teda nulová. Clo sa teda bez ohľadu na hodnotu tovaru neplatí.
{googleads left}
Inak je tomu v našom prípade s DPH.
Tu platí jedna výnimka pre “zásielky tovaru medzi súkromnými osobami”, kedy sa vyššie uvedená hranica pre vyrubenie dane posúva z 22 na 45 eur. “Zásielky tovaru medzi súkromnými osobami sú darčekové zásielky odosielané súkromnou osobou z tretej krajiny inej súkromnej osobe, ktorá sa nachádza v Spoločenstve, a musí sa jednať o dovoz neobchodného charakteru,” uvádza Barták s tým, že obľúbená prax čínskych obchodníkov, označenie zásielky ako “Gift “(darček), nie je pre colnú správu nijako určujúci.
Pri nákupe mobilu z tretej krajiny teda prakticky takmer vždy presiahnete limit pre stanovenie DPH, ktorá je aktuálne vo výške 21 percent. Tá sa potom počíta nielen z hodnoty samotného tovaru, ale aj ceny za prepravu a prípadného cla.
Daň potom spočítate po prepočítaní mien podľa vzorca:
DPH = 0,21 × (hodnota tovaru + dopravné náklady + clo)
Celkom potom príjemca zaplatí súčet prípadného cla, DPH a čiastky, ktorú si účtuje deklarant za zastupovanie pri colnom konaní. Napríklad Slovenská pošta za túto službu vyberá paušálne 10€. “Poplatok za poskytnutie služieb colnej deklarácie nestanovuje a nevyberá Colná správa SR, ale iný subjekt. Vykonanie colného konania zo strany colnej správy nie je spoplatnené, “upozorňuje Barták.
Za pochybenie zodpovedá deklarant
Vyššie popísané pravidlá sú pritom jednotná pre celé spoločenstvo, teda okrem členov Európskej únie aj pre Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Toho sú si obchodníci z tretích krajín, v poslednej dobe najmä Číny či USA, vedomí, a v boji o zákazníka tak sú ochotní ponúknuť rôzne obezličky, ako ľuďom na daniach a cle ušetriť. Ak sa ich však priamo nezúčastňujete, z pohľadu práva ste nepostihnuteľní.
“Vy ste dlh nespôsobil, nedostanete žiadnu pokutu. Ale tá povinnosť zaplatiť clo a daň tam samozrejme je. Za colné konanie zodpovedá vždy ten, kto má tovar v držbe a kto ho má colnej správe predložiť, “, čo robiť v prípade, že vám deklarant tovar dodal v rozpore s pravidlami pre vyrubenie dane a clá. Zatiaľ čo pre súkromné osoby to totiž znamená ušetrené peniaze, pre firmy je to veľký problém pre správne vedené účtovníctvo.
{googleads left}
“Ak by sme zistili, že sa na území SR dostala zásielka, ktorá podliehala platbe cla či dane, budeme túto sumu vymáhať,” vysvetľuje Barták s tým, že colná správa samozrejme vie o praxi radu internetových obchodov, ktoré zákazníkom ponúkajú, nech si sami určia cenu, ktorá má byť na sprievodných dokladoch. “Zároveň vieme, že sa zákazníci snažia klamať s cenou tak, že pošlú platbu rozdelenú na viac čiastok a snaží sa potom výpisom z účtu dokladať podhodnotenú cenu,” varuje Barták pred praxou, ktorú mnoho používateľov na internete odporúča.
“Ak my na takú vec prídeme, tak samozrejme vymáhame clá a dane späť. A vymáhame je po tom, kto by mohol dlhovať, teda prvýkrát pôjdeme po tom, kto nám mal to tovar predložiť, “uzatvára Barták s tým, že vo väčšine prípadov je to práve deklarant, teda špedičná spoločnosť, ktorá vám tovar zo zahraničia dodala.
Zdroj: idnes.cz
