Čo znamenajú pojmy 2G, 3G, LTE a pod.

Čítané celkom 2,272 x, Dnes prečítané 1 x

Počas roka bolo na svete dosiahnuteľných vyše pol miliardy mobilných vysokorýchlostných pripojení k Internetu. Ďalší rok by mal tento trend pokračovať a vo finále skončiť na svojom dvojnásobku. Vedľa pristupujúcich zariadení zažívajú evolučné skoky tiež samotné mobilné dátovej siete. Je to koniec koncov logické, vyššie požiadavky užívateľov a rastúci počet zariadení si vyžaduje väčšie a rýchlejšie siete. Lenže s evolúciou prichádza aj niekoľko termínov, v ktorých nie je vždy úplne jednoduché sa vyznať. Čo ktorý z nich znamená?


Siete prvej generácie 1G
Tieto siete sem vlastne ešte nepatria, pretože jednoducho ešte dáta neprenášali. Vznikali v 80. rokoch a sústredili sa na analógový prenos hlasu. Prvýkrát sa sním stretávame v Nórsku a Švédsku v roku 1979. V ČR mobilná sieť na báze technológie NMT spustila spoločnosť Eurotel 12. septembra 1991 a bežala až do júla 2006.

Druhá generácia 2G
Prvé siete sa objavujú od polovice 90. rokov a od predchádzajúcej generácie sa líšia tým, že využívajú digitálny spôsob prenosu. Ich problémom z nášho dnešného pohľadu je orientácia na prenos hlasových služieb. Vďaka fyzikálnym aj umelým obmedzeniam tak rýchlosť prenosu dát v týchto sieťach nepresahuje 20 kbit / s. Za normálnych okolností nie je schopná prenášať dáta, ako e-maily alebo softvér, ale len digitálny hlasový hovor, či ostatné základné pomocné dáta, ako napr. dátum a čas. Avšak v niektorých štandardoch sú SMS podporované.

Do tejto kategórie spadajú technológie, ako u nás dobre známa GSM (Global system for Mobile communications), CDPD – Cellular Digital Packet Data či TDMA (time division multiple access) a CDMA Code division multiple access. Rozdiel medzi nimi z pohľadu užívateľa je zanedbateľný, z pohľadu technológií potom ten, že GSM a TDMA pracujú s prepájaním okruhov (čo je dnes už trochu archaizmus), kdežto CDMA je plne packetová služba. TDMA má oproti CDMA ešte tú nevýhodu, že využíva len jeden kmitočet, kdežto CDMA ich paralelne obsluhuje viac.

Prechodová generácie 2,5G
Pretože prepínanie okruhov je v praxi dobré akurát tak pre prenos hlasu, objavila sa ešte v plnej sláve 2G sietí tiež prechodová technológia pracujúca s prepínaním packetov. To umožnilo nejaký aspoň trochu zmysluplný prenos dát. Prvé takéto sa objavujú okolo roku 2001 a umožňujú vedľa hlasovej a textovej komunikácie tiež prenášať dáta rýchlosťou od 115 do 384 kbit / s (dnes sa ale už pohybujú ďaleko za hranicou 60 kbit / s). V praxi sa s nimi stretneme v technológiách 2.5G: GPRS (General Packet Radio Service) s 128 kbit / s a ​​EDGE (Enhanced Data for GSM Evolution) s 256 kbit / s.

Prvá je vlastne len rozšírením GSM tak, aby bolo použiteľné pre trvalé pripojenie k Internetu, užívateľovi umožní použiť naraz až osem kanálov GSM. Z dnešného pohľadu je priepustnosť GPRS, ktorá ešte ani zďaleka nie je broadband, dosť zúfalá. O niečo lepšie je na tom EDGE, čo je de facto vylepšené GPRS. Hlavný rozdiel spočíva v lepšej modulácii, vďaka ktorej možno dosahovať trojnásobku rýchlosti samotného GPRS.

Tretia generácia 3G – zaklínadlo operátorov
Tieto siete predstavujú vlastne prvý naozajstný mobilný broadband. Takýto internet v mobile, jedna z možností využitia 3G siete. Bohužiaľ pre prehľadnosť sa nejedná o jedinú technológiu, ale patrí sem celá plejáda rôznych štandardov. Asi najznámejšia je UMTS (Universal Mobile Telecommunication System), čo je 3G systém štandardov mobilných telefónov, ktorý je súčasťou IMT2000 (sady schválených odporúčaní ITU-T pre mobilné siete 3G). Jeho hlavným prínosom je podpora kvality služieb (QoS), čo je diferenciácia služieb siete s ohľadom na rôzne požiadavky jednotlivých typov prevádzky. Zaujímavosťou je, že 2000 v názve neznamenajú rok spustenie, ale skôr pôvodné prenosovú rýchlosť (2 Mb / s) a frekvenčné spektrum (2000 MHz).

Čo štvrtá generacia 4G – LTE, WiMAX
V uplynulom roku sa konečne stala mantrou všetkých veľkých operátorov skratka technológie LTE (Long-Term Evolution). O LTE sa niekedy hovorí ako o sieti 4. generácie (4G), čo ale nie je presné, pretože samotná LTE ešte nevyhovuje požiadavkám, ktoré kladie Medzinárodná telekomunikačná únia na mobilné siete 4. generácie a je akýmsi hybridom (3,5G). (3.5G: HSDPA – High-Speed ​​Downlink Packet Access • 3.75G: HSUPA – High-Speed ​​Uplink Packet Access)

Plnohodnotnou 4G sieťou má byť až LTE-Advanced a WiMAX Advanced, ktorá disponuje parametrami o ktorých sa nám zatiaľ často nezdá ani u pevného metalicko-optického pripojenia. To v praxi znamená napríklad prenosovú rýchlosť nad 1Gb / s u statického zariadenia a 100 Mb / s pri naopak veľmi rýchlo sa pohybujúcom mobilnom prístroji. Najväčšie pokrytie je frekvenciou 800 MHz, pozri mapu.

Reklamy

Band 1 – 2100 MHz (Vodafone, O2, T-M, využívajú pre UMTS, Vodafone i na LTE),
Band 3 – 1800 MHz (Vodafone, O2, T-M, používajú okrem GSM i na LTE),
Band 7 – 2600 MHz (Vodafone, O2, T-M, vydražené pásmo, zatiaľ nepoužívajú),
Band 8 – 900 MHz (Vodafone mimo veľké mestá, v budúcnosti bude možno migrovať na Band 20),
Band 20 – 800 MHz (Vodafone, O2, T-M, najpoužívanejšie u nás).

Zdroj: smart-mobil.eu

Reklamy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.