Pri dezinfekcii priestorov opatrne. Môžete napáchať viac škody ako úžitku

Spolu s postupným návratom zamestnancov do kancelárií rieši mnoho zamestnávateľov spôsob, akým by mohli znížiť riziko prenosu vírusov a baktérií medzi zamestnancami. Tým najúčinnejším sa javí “social distancing” (spoločenský odstup) a práca na diaľku. To sa však nedá účelne aplikovať zakaždým a nie vždy sú si zamestnávatelia a vedúci pracovníci schopní či ochotní poradiť.

V takom prípade prichádza na rad prispôsobenie pracovného priestoru – ľudia by mali od seba sedieť čo najďalej, mali by medzi nimi byť prekážky, priestory by mali byť dobre vetrané, a ak je jediným zdrojom vzduchu vzduchotechnika, potom by malo byť obmedzené množstvo obehového vzduchu vo prospech vzduchu čerstvého. Častejšie výmena filtrov by mala byť samozrejmosťou.

Ďalším krokom k zníženiu rizika prenosu nejakej nákazy je dezinfekcia priestorov. Tú môžeme kategorizovať na tri metódy: chémiou, ozónom, UV žiarením. Všetkým by samozrejme mal predchádzať dôkladné a pravidelné upratovanie.

Dezinfekcia chémiou
Spočíva v ošetrení povrchov dezinfekčným prostriedkom, či už otrením (menšie plochy) alebo postrekom (väčšie plochy).

Na výber je rad rôznych dezinfekčných prípravkov, pričom je dôležité vybrať ten, ktorý jednak spoľahlivo zničí tie vírusy a baktérie, ktoré zničiť zamýšľame, a jednak bude vyhovovať prostrediu, v ktorom bude použitý – napríklad z hľadiska materiálu povrchov (aby nedošlo k poleptanie alebo korozívnom účinkom). Opatrní musíme byť ako na domáce zvieratá, tak napríklad deti – dezinfekčné látky môžu byť zo svojej podstaty zdraviu škodlivé, prípadne dokonca toxické.

Najbežnejšie a tiež najlacnejšie sú dezinfekčné prostriedky na báze chlóru sodného. Ponúka veľmi dobrú dezinfekčná účinnosť (s výnimkou niektorých parazitických prvokov a kokcídií), po aplikácii sa rozpadá na neškodné látky, najmä chlorid sodný a kyslík. Jeho nevýhodou je nepríjemný štipľavý zápach v dezinfikovanom priestore, dráždi oči a kožu a leptá niektoré povrchy.

Pokročilejšie a drahšie dezinfekčné prostriedky sú bezchlórové, čím je odbúraný najmä štipľavý zápach a chlórové dráždenie očí a kože. Účinnou látkou je často polyhexamethylen guanidinhydrochlorid (PHMG), ktorá má veľmi dobré biocídne a fungicídne účinky, pretože ide o katiónový polymér, ktorý dokáže ošetrený povrch chrániť aj po dlhšiu dobu. Naopak nevýhodou je škodlivosť pre ľudí a zvieratá, ak ho vdýchnu vo forme aerosólu – dlhšej expozícii môže dôjsť k závažnému poškodeniu pľúc. Pri aplikácii je preto nutné dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia.

Dezinfekcia ozónom
Zaujímavou variantou je dezinfekcia plynom s chemickou značkou O3, teda ozónom. Jeho výhodou je vysoká mikrobiocidní účinnosť a predovšetkým schopnosť dostať sa doslova všade – ako do záhybov nábytku a rôznych neprístupných konštrukčných prvkov, tak napríklad i len poréznych povrchov a materiálov, ako sú drevo alebo napríklad molitan.

Vdychovanie ozónu je zdraviu škodlivé ako ľuďom, tak zvieratám, vo vysokej koncentrácii poškodzuje aj bunkové tkanivá rastlín. Dezinfekcia sa teda vykonáva v neprítomnosti ľudí tak, že sa dezinfikovaný priestor uzavrie a od priestorov, v ktorých sa pohybujú ľudia, dôkladným utesnením oddelí. Potom prebehne samotná dezinfekcia, po ktorej je potrebné miestnosť najprv dobre vyvetrať, než sa do nej ľudia a zvieratá vrátia. Ozón sa navyše sám celkom rýchlo rozkladá, takže nehrozí, že v toxickej (a po cesnaku páchnuce) podobe zostane dlho.

Ozón sa vytvára v elektrických generátoroch buď pomocou UV svetla, alebo takzvaného tichého elektrického výboja. Doba dezinfekcie závisí na výkone ozonizátor a veľkosti dezinfikovaným priestoru. Generátory mávajú časové spínače, takže sa po definovanej dobe samy vypnú.

Dezinfekcia UV žiarením
Takzvané germicídne svetlo, UV-C žiarenie, je elektromagnetické vlnenie s vlnovou dĺžkou 254 nm. Na farebnej škále je kus pod okom viditeľnou fialovou farbou (tá má zhruba 400 nm). Ultrafialové žiarenie má vysoké biocídne účinky, funguje na princípe poškodenie DNA a poradí si s vírusmi, baktériami i roztoče.

Zdrojom svetla sú elektrické UV-C trubice (žiarivky), ktoré možno využiť dvoma spôsobmi – priamym ožiarením dezinfikovaným povrchu, alebo na dezinfekciu prúdiaceho vzduchu či vody.

UV-C dezinfekcia priestoru je zložitejšie v tom, že nie je účinná v tieňoch, preto je potrebné dbať na dostatočnú expozíciu všetkých plôch, ktoré potrebujeme dezinfikovať. Navyše je účinná na pomerne malú vzdialenosť, aj keď tu záleží na použitom výkone. Expozícia UV-C žiarenie je pre človeka, zvieratá aj rastliny nebezpečná, s UV-C lampami sa preto buď pracuje v ochranných pomôckach, alebo s pomocou časovača pri neprítomnosti obsluhy.

V spojitosti s Koronavírusom ponúka mnoho firiem i špeciálne dezinfekčné zariadenia, typicky nazývané ako Air Cleaner, A ktoré pomocou ventilátora nasáva vzduch, naháňa ho tunelom s UV-C trubicami a druhým ventilátorom ho dezinfikovaný vyháňa von. Podľa výrobcov (a distribútorov) využívajú také zdroje germicídneho svetla, ktoré neprodukujú ozón, a dezinfekčné prístroj tak môže fungovať za súčasnej prítomnosti ľudí v danom priestore. Podľa predajcov môžu byť inštalované v kanceláriách, domácnostiach, obchodných priestoroch, čakárňach, domovoch dôchodcov … prakticky kdekoľvek.

Malé ventilátory totiž preháňa pomerne malé množstvo vzduchu (10, 20, 40 m3 za hodinu), čo nie je veľa. Ak by sme vzali miestnosť o podlahovej ploche 42 metrov štvorcových (max. odporučená podlahová výmera pre model s “průfukem” 10 m3 za hodinu), potom by prístroj na dezinfekciu všetkého vzduchu v miestnosti potreboval viac ako 8 hodín, a to ešte za predpokladu, že by sa nijako nevíril a nepromíchával.

“Výkonnosť dvoch z troch prezentovaných zariadení (10/20 m3 za hodinu) je pre vyššie uvedené priestory úplne nedostačujúci,” odpovedal nám Bohumil Kotalík zo Štátneho zdravotného ústavu.

A aj v prípade, že by na to systém výkonovo stačil, nemusí byť podľa Kotalík vyhrané. “Mohlo by tu vznikať baktérií úplne prosté hypoalergénne prostredie, čo asi nie je v mnohých z vyššie uvedených prípadoch úplne vhodné. Dá sa ale tiež predpokladať, že existuje reálna možnosť degradácie bežne sa vyskytujúcich organických látok vo vnútornom prostredí / ovzdušia práve UVC žiarením a vzniku radikálov, “dopĺňa svoje výhrady Kotalík