100 OBJAVOV: Čiarový kód bol vymyslený na pláži

Píp, píp, píp. Monotónny zvuk pri pokladni signalizuje načítanie čiarového kódu. Práve tento spôsob identifikácie tovaru zmenil svetový obchod aj naše každodenné nákupy. Seriál o najvýznamnejších ľudských objavoch vydával Magazín Víkend.

Snáď každý z nás už začul v nejakej podobe nasledujúcu konverzáciu. Predavač: “Anička, aký kód má, prosím ťa, Pudingová šiška?” Predavačka od vedľajšej kasy: “1845, Karolínka. Už som ti to dnes hovorila dvakrát. “

Menej tradičné kusy pečiva, ovocia či zeleniny v nákupnom košíku značia zdržanie u kasy, pretože si ich špecifický kód brigádnici skrátka nepamätajú. Znamená to zmätené listovanie nápovedou, nespokojné mrnčanie dlhého radu, následnú paniku a chaos.

Mohlo by byť ďaleko horšie. Nebyť čiarového kódu, rýchle nakupovanie dnešného typu by neexistovalo.

Od atomovky ku kódu

Všetko začalo na pláži v Miami. Mladý inžinier Norman Joseph Woodland si užíval povojnového obdobia. Počas svetového konfliktu nastúpil z vysokej školy rovno do trochu stresového zamestnania – spolupracoval na Manhattan Projectue, vývoji jadrovej bomby.

V roku 1949 teda sedel na onej pláži a hlavou mu vŕtal zdanlivo banálnejší problém: “Ako zrýchliť vybavenie zákazníkov v predajniach?” Na myšlienku ho priviedol kolega Bernard Silver, u ktorého sa predtým sťažoval istý obchodník. Woodland si do piesku preslneného pobrežia písal morzeovku, od ktorej sa chcel pri hľadaní riešení odraziť.

A to sa mu podarilo. Raz mu pri rytí ušla ruka a zrodil sa zásadný nápad. Rôzne široké prúžky v unikátnych kombináciách. Ideu bolo pochopiteľne potreba rozvinúť a bolo tiež nevyhnutné zariadiť čítačku oných osobitných kódov.

Najprv boli biele čiary na čiernom podklade, teda opačne ako dnes. Druhou variantou boli takzvané býčie oči, kruhy podobné lukostřeleckému terčiu V roku 1952 si Woodland so Silverom nechali svoju myšlienku patentovať, ale ku sláve bolo tou dobou ešte veľmi ďaleko. Vari ku sláve, ale vôbec na prvé použitie v bežnej prevádzke.

Premiéra v dome eleganie

Najprv sa čiarové kódy používali na označenie vagónov na železniciach, niesli správu o ich náklade. Rozšírili sa aj v automobilovom priemysle, kde označovali jednotlivé diely nových vozidiel a bolo vďaka nim ľahšie vykonať inventúru.

Na nákupnom páse sa ich využitie prvýkrát otestovalo v ostrej prevádzke 26. júna 1974. Dokonca poznáme presný čas: jedna minúta po ôsmej hodine rannej. Pokladníčka Sharon Buchananová prešla skenerom balíček žuvačiek Wrigley ‘s a odštartovala pozvoľnú revolúciu.

Dnes je to každý deň po celom svete päť miliárd zaúčtovaní, ktorá vykonajú ono typické pípnutie. Je to tak jednoduché, že to na samoobslužných pokladniach zvládame sami. A rovnaký systém používa po celom svete viac ako 110 štátov.

Československo bolo prvé v niekdajšom východnom bloku a stála za tým čokoláda. Britský reťazec Tesco si tuzemskú pochutinu žiadal na pultoch, ale potreboval jej obaly opatriť práve kódom EAN (European Article Number), medzi ktorého používateľa sa tak naša republika začlenila v roku 1983.

Zavádzanie jednotného označenia u nás postupovalo veľmi pomaly, najprv sa týkalo výhradne exportných kusov a bolo na ne dolepované až v zahraničí. Prvé české pípnutie zaznelo v roku 1985 v pražskom Dome elegancie. Ešte v roku 1991 bolo čiarovým kódom opatrené iba 15 percent tuzemských výrobkov. Dnes už systém využíva viac ako sedem tisíc firiem.

Tabuľka čiarových kódov.
Prvé 3 čísla čiarového kódu sú kódom štátu, odkiaľ pochádzajú….
Európa
300-379 Francúzsko
380 Bulharsko
383 Slovinsko
385 Chorvátsko
387 Bosna a Hercegovina
400-440 Nemecko
460-469 Rusko
474 Estónsko
475 Lotyšsko
477 Litva
481 Bielorusko
482 Ukrajina
484 Moldavsko
500-509 Veľká Británia
520 Grécko
529 Cyprus
531 Macedónsko
535 Malta
539 Írsko
540-549 Belgicko a Luxembursko
560 Portugalsko
569 Island
570-579 Dánsko
590 Poľsko
594 Rumunsko
599 Maďarsko
640-649 Fínsko
700-709 Nórsko
730-739 Švédsko
760-769 Švajčiarsko
800-839 Taliansko
840-849 Španielsko
858 Slovensko
859 Česká republika
860 Srbsko a Čierna Hora
870-879 Holandsko
900-919 Rakúsko
Amerika
000-019 USA a Kanada
030-039 USA a Kanada (lieky)
060-099 USA a Kanada
100-139 USA a Kanada (pre neskoršie využitie)
740 Guatemala
741 Salvador
742 Honduras
743 Nikaragua
744 Kostarika
745 Panama
746 Dominikánska republika
750 Mexiko
754-755 Kanada
759 Venezuela
770 Kolumbia
773 Uruguaj
775 Peru
777 Bolívia
779 Argentína
780 Čile
784 Paraguaj
785 Peru
786 Ekvádor
789-790 Brazília
850 Kuba
Ázia
450-459 Japonsko
470 Kirgizsko
471 Taiwan
476 Azerbajdžan
478 Uzbekistan
479 Srí Lanka
480 Filipíny
485 Arménsko
486 Gruzínsko
487 Kazachstan
489 Hongkong
490-499 Japonsko
528 Libanon
608 Bahrajn
621 Sýria
625 Jordánsko
626 Irán
627 Kuvajt
628 Saudská Arábia
629 Spojené arabské emiráty
690-699 Čína
729 Izrael
865 Mongolsko
867 Severná Kórea
869 Turecko
880 Južná Kórea
884 Kambodža
885 Thajsko
888 Singapur
890 India
893 Vietnam
899 Indonézia
955 Malajzia
958 Macao
Afrika
600-601 Juhoafrická republika
609 Maurícius
611 Maroko
613 Alžírsko
616 Keňa
619 Tunisko
622 Egypt
624 Líbya
Austrália a Oceánia
930-939 Austrália
940-949 Nový Zéland
Ostatné
020-029 Vyhradené pre lokálne použitie
040-049 Vyhradené pre lokálne použitie
050-059 Poukážky
200-299 Vyhradené pre lokálne použitie
950 Centrála
977 ISSN (seriálovej publikácie)
978-979 ISBN (knihy)
980 Vratné účtenky
981-982 Bežné platobné poukážky
990-999 Poukážky

(Zdroj: Market.sk )