Súčasnosť a budúcnosť ne smrteľných zbraní a ich následkov

 

V týchto miestach operujú organizovanej povstalecké alebo teroristickej skupiny. Proti nim stoja často vyspelý protivník s prístupom k modernej technike a výcviku (pozri dnešné Afganistan a Irak), ktorému sa v priamom boji odboj nemôže rovnať. Povstalecké skupiny v takýchto prípadoch volia zvyčajne rôzne “nekonvenčné” spôsoby vedenia boja.

Ideálnym nástrojom pre to je domorodé obyvateľstvo. V Iraku a Afganistane sa často stávalo, že spojeneckí vojaci zabili omylom, alebo tiež bohužiaľ cielene, civilistov. Ich smrť samozrejme vyvoláva odpor k armáde, a povstalcami ju využívajú na šírenie propagandy, verbovanie nových členov alebo dôležitému ovplyvňovanie názorov obyvateľstva.

 {googleads right}

Zbraň FN 303 foto: US Army 

Podobných podujatiach tiež platí, že vojaci sa dostávajú do priameho stretu s civilným obyvateľstvom. Podľa štúdie americkej armády, ktorá sa pýtala 314 vojakov, 70% príslušníkov americkej armády sa zapojilo do kontroly civilného davu v počte 20 až 200 osôb. Podľa 84% respondentov navyše na kontrolu davu musela postačiť maximálne čata vojakov. Výcvik a vybavenie vojakov pritom sú určené na zabíjanie protivníka, nie ku kontrole davu, ktorý sa riadi vlastnými unikátnymi psychologickým a sociálnym pravidlami správania.

Na americkom ministerstve obrany rieši problematiku smrteľných následkov NLW (Non-Lethal Weapons) Spoločné riaditeľstvo pre nesmrtiace zbrane JNLWD (Joint Non-Lethal Weapons Directorate). Riaditeľstvo v súčasnosti vedie program smrteľných následkov NLWP (Non-Lethal Weapons Programe) s ročným rozpočtom 140 miliónov dolárov. Cieľom programu je nájsť zbraňové prostriedky schopné “vyradiť” človeka alebo dokonca vozidlo.

Práve v Afganistane a Iraku sa stalo zastavenie auta blížiaceho sa ku kontrolnému stanovišťu doslova fenoménom.
Samovražední atentátnici sa často v autách odpaľovali u kontrolných stanovíšť alebo pri vstupných bránach. Vojaci pritom nemali ako podozrivé vozidlo zastaviť. Jediným nástrojom vojakov na zastavenie vozidla je útočná puška alebo guľomet. Vzhľadom k rozhodovaciemu času maximálne niekoľko desiatok sekúnd, sa tragédia stávali veľmi často.

Ručné NLW
“NLW sú navrhnuté a nasadené na dosiahnutie vojenských cieľov a zároveň na minimalizovanie strát na ľudských životoch, škodách na majetku a zariadení,” hovorí Kelley Hughes, hovorca JNLWD. “NLW môže tiež pomôcť objasniť zámer protivníka.” JNLWD už vojakom dodala 14 rôznych smrteľných následkov. Vojaci využívajú nesmrtiace strelivo (“gumové projektily”) alebo akustické / svetelné výstražné systémy.

Jednou z nových smrteľných následkov je aj špeciálny “paintballová” puška FN Herstal FN 303. Zbraň americkí vojaci používajú na kontrolu davu alebo na zneškodnenie podozrivé osoby. FN 303 pomocou stlačeného vzduchu vystreľuje špeciálne plastové projektily až na vzdialenosť 50 metrov. Projektily možno naplniť najrôznejším obsahom, napríklad značkovacie farbou, pepřovým sprejom či inú dráždivou látkou. Výhodou zbrane sú kompaktné rozmery, unikátny vzhľad a tichý chod. Použitie zbrane je možné vizuálne aj akusticky oddeliť od naozajstných zbraní, a zamedziť tak panike v dave.

Ďalšie nasadenou zbraňou kategórie NLW sú špeciálne náboje kalibru 40 mm určené na použitie z jednoranných a bubnových ručných granátometov. K dispozícii sú najrôznejšie gumové náboje alebo náboje naplnené dráždivou látkou.

Treba však dodať, že bubnové granátomety musí použiť špeciálne náboje, aby sa zabezpečilo automatické pootočenie bubnového zásobníka. Podobné náboje napríklad vyvíja juhoafrická firma Rippel Effect pre svoje bubnové granátomety kalibru 37/38 mm RLL37 / 38 a kalibru 40 mm RLL40.

Lafetované NLW
Americká námorná pechota (US Marine Coprs) už s úspechom nasadila špeciálne nesmrtiacu granátomety Venom NL / TLMS (Venom Non-Lethal / Tube-Launched Munition System). Venom NL / TLMS využíva blok jednoranných granátometov kalibru 38 mm lafetovaných na vozidle, najčastejšie Humvee alebo MRAP.

Granátomety sú umiestnené v presne daných uhloch tak, aby pokrývali bezprostredné okolie vozidla až do vzdialenosti 100 m. Na vozidlách sú najčastejšie umiestnené tri bloky po desiatich granátomet v uhloch 10 °, 20 ° a 30 °. Možno použiť najrôznejšie muníciu od gumových projektilov cez dymové náboja až po náboje s dráždivou látkou alebo flash-bang.

{googleads right}

“Mariňáci požadovali niečo, čím by mohli zastavovať a upozorňovať z dostatočnej vzdialenosti,” hovorí Anita Tate, programová manažérka zavádzanie zbraní Venom do námornej pechoty. “Máme tu veľmi bezpečný a ľahko použiteľný systém, ktorý mariňákům lepšie pomôže ochrániť kontrolné stanovište a odhaliť zámer prichádzajúceho vozidla.”

Americká námorná pechota zároveň rozvíja ďalší program lafetovaných NLW zbraní označovaný ako MPM-NLWS (Mission Payload Module – Non-Lethal Weapons System). Cieľom je vyvinúť nesmrtiacu systém, ktorý svojím dosahom, pokrytím a účinkom prekoná súčasne nasadené lafetované zbrane NLW. V jeho rámci inžinieri skúmajú niekoľko možných riešení. Vedúcim kandidátom je systém Medusa od firmy General Dynamics. Medusa využíva blok jednoranných granátometov kalibru 66 mm schopných zasiahnuť cieľ na vzdialenosť 30 až 250 m.

Na rozdiel od systému Venom sú granátomety systému Medusa umiestnené v otočnej lafete, možno tak presne voliť uhol, a teda aj dosah granátu. Kruhová odchýlka pri streľbe na 30 m je len 0,8 m, pri streľbe na vzdialenosť 90 m potom 2,5 m (výraz kruhová odchýlka znamená, že polovica munície by mala spadnúť do kruhu s uvedenými rozmermi, pozn. Red.). Vyvíjajú sa špeciálne granáty, ktoré dokážu zasiahnutú osobu ochromiť svetelnú, zvukovú aj tepelnú zložkou.

Budúci vývoj

Hlavné úlohy však v budúcnosti pripadne energetickým zbraniam. V súčasnej dobe sa testujú napríklad mikrovlnné zbrane schopné vyvolať pálivý pocit na pokožke zasiahnutých osôb, ako sú prostriedky ADS 1 a ADS 2 (Active Denial System). ADS 1/2 je mikrovlnný žiarič s frekvenciou 95 GHz schopný bodovo zasiahnuť cieľ až na vzdialenosť tisíc metrov. Mikrovlny rozkmitajú vodné molekuly v pokožke zasiahnutej osoby a vyvolajú neznesiteľný pocit pálenia. Ostatne na rovnakom princípe funguje mikrovlnná rúra.

NWLP tiež pracuje na novej polovodičové technológiu, ktorá umožní konštruovať menšie, kompaktnejšie a lacnejšie mikrovlnnej zbrane. “NWLP teraz upravuje ADS 1 do robustnejšie mobilné platformy, ktorá bude schopná potenciálneho operačného nasadenia,” hovorí Hughes. “Program tiež vylepšuje systém ADS 2, čo je kontajnerová verzia vhodná pre operačné použitie. Pokiaľ užívateľ podá žiadosť, je možné systém nasadiť, vycvičiť operátorov a poskytnúť prevádzkovú podporu systému. “

Treba však dodať, že zbrane NLW sa v armáde stretávajú s pomerne veľkým odporom. Podľa niektorých je nutné proti smrtiacej sile protivníka zodpovedajúcim spôsobom reagovať. Použitie smrteľných následkov môže vyvolať u protivníka oprávnený pocit väčšieho bezpečia a povzbudiť ho k nepriateľským akciám.

Američania tento systém poslali do Afganistanu, ale nakoniec operačne nenasadili (radšej ho len vyskúšali na väzňoch v Pitchess Detention Center v Los Angeles). Dôvody boli zrejme skôr politické než technické: armáda sa zrejme obávala, že nová, neznáma a neviditeľná zbraň vyvolá ešte väčší strach a paniku než bežné prostriedky. Podľa serveru Wired velenia opakovane odmietalo žiadosti veliteľov o nasadení tejto zbrane. Navyše väčší problém predstavovali v Afganistane aj Iraku akcie jednotlivých protivníkov a ich malých skupín skôr než davové búrka.

Článok vznikol pre web Armádne noviny a bol redakčne upravený a doplnený. Pôvodnej verzii nájdete tu. Autor: JanGrohmann, Armádne noviny