Ako by ste boli nahí. Technika vidí úplne všade

Bezpečnostné zložky na letiskách dúfajú, že sa novinky vo skenovacích technológiách rýchlo rozšíri. Možno si hovoria, že už bolo na čase, začať hľadať skutočné hrozby a nie nožnice na nechty a limonádu.

Klasickým rámovým detektorům tak pomaly zvoní hrana, na rozdiel od zavádzaných noviniek totiž nemôžu “vidieť” pod oblečenie. Nemajú tak šancu odhaliť, či cestujúci nenesie na tele prilepený sáčok s drogami, horľavou kvapalinou alebo výbušninou.

Bezpečnosť letísk – 20 úrovní

Bezpečnostné kontroly rozhodne nie sú jediným kontrolným mechanizmom na letiskách. Sú síce najviac viditeľné, ale patrí až k poslednej ochrannej línii.

Do celého procesu totiž vstupujú informácie polície, spravodajských služieb, ale napríklad aj analýza histórie letov daného cestujúceho. Varovaním je tak napríklad prvý let osoby, ktorá kúpi let

enku Praha-New York iba jedným smerom. Tá môže plánovať samovražedný útok nad Atlantikom. To je však extrémny prípad a ani hlúpy terorista by takto nepostupoval.

Analýza letu je preto zložitejšie a na analýzu býva použitý špeciálny softvér. Ten zohľadňuje napríklad, či bola platba vykonaná v hotovosti, alebo kartou, letenka zakúpená na poslednú chvíľu, osoba nikdy neletela atď .. Ďalej sa sleduje správanie cestujúcich v halách pomocou skrytých agentov. Je to však len ďalší z mozaiky bezpečnostných opatrení.

Všeobecne je podľa amerických noriem bezpečnosť letiska založená na dvadsiatich úrovniach. Od skríningu batožiny, cez prítomnosť skrytých ozbrojených policajtov v lietadlách, až napríklad po zabezpečení vlastného prístupu do priestoru pilotov.

Na rad prichádzajú nové technológie

Bezpečnostné opatrenia však musia držať krok s hrozbami. A tak v súčasnej dobe letisko pokukuje po tzv röntgenových prístrojov založených na systéme spätného rozptylu.

Aj keď je táto technológia médiami označovaná ako röntgenovania, jej princíp je trochu odlišný. Detekované je nie priechodná žiarenia ako u obyčajných röntgenov v nemocnici, ale to, ktoré sa odrazia.

Ilustrácie rozdielu medzi klasickým röntgenom (ľavý obrázok) a novou technológiou spätného rozptylu (pravý obrázok). Klasický röntgen objekt prežiari, detektor je umiestnený na opačnej strane ako zdroj. Nové technológie pracujú výhradne s odrazeným žiarením.

Nejdná sa totiž o prežiarované tela, ale len oblečenie. Dávky žiarenia, ktoré cestujúci dostane, sú teda zanedbateľné. Viac o technológii v pravom stĺpci.

Aj keď zdravotné riziká výrobcovia vylučujú, je tu minimálne ešte jedno kontroverzné hľadisko. Tým je ochrana súkromia.

Výrobcovia i prevádzkovatelia letísk však cestujúci upokojujú. Zhodne tvrdia, že obrazové výstupy budú mať rozostrený tvár a nebude možné ich tlačiť, uložiť a ani archivovať. Po vykonanej prehliadke sa snímka jednoducho zničí.

To ale môže v konečnom dôsledku prinášať nebezpečný vedľajší efekt. Ak by teroristi našli cestu, ako systém oklamať a lietadlo spadne, polícia nebude môcť využiť tieto sken k hľadaniu príčin. Je možné, že v prípade archivácie dát by sa dalo zahliadnuť niečo, čo obsluha proste prehliadla.

Pre verejnosť je však databáza, kde by u palubné vstupenky bola zaznamenaná jej nahá postava, z pochopiteľných dôvodov nepredstaviteľná.

Staré dilema: Súkromie, alebo bezpečnosť

Nové technológie vždy spôsobujú emócie a obavy o zneužitie. Či už sa jedná o rádiofrekvenčná čipy v pasoch a identifikačných kartách, pridávanie biometrických údajov (odtlačok prsta, dúhovka, DNA) alebo o jednoduchou databáze údajov.

Bohužiaľ vďaka “ochrancom súkromia” sa môže úroveň zabezpečenia posunúť ešte nižšie, než je dnes. A súčasný stav má k ideálu veľmi ďaleko. S nadsádzkou by sa dalo povedať: nožnice na nechty a 110 ml coly odhalíme (a zabavím) spoľahlivo, Semtex a drogy už horšie …

S prihliadnutím k nárastu cestujúcich na jednej strane a dramatickému poklesu cien leteniek na strane druhej je jasné, že bezpečnosť nemôže byť ani na úrovni, kde mala byť už pred 11. septembrom, a už vôbec nie na úrovni dnešných hrozieb.

Je dobre, že inštalácia prístrojov novej generácie vzbudzuje také diskusie. Verejnosť si musí vyjasniť, či je pre ňu priorita zabránenie teroristických útokov, alebo to, že “sa niekto pozerá”. Aj pod nohavice.

Otázkou len zostáva, či takéto bezpečnostné opatrenia vo finále zabránia teroristickým útokom, alebo “len” ich presunu na iné miesta.

Ponúka sa analógia so zabezpečením áut: inštalujem si do auta zamykanie radiacej páky a volantu, zlodej neukradne moje auto, ale susedove, ktoré je bez zabezpečenia. Celková kriminalita vyjadrená štatisticky na konci roka je však rovnaká. Iba sa presunula na toho, kto auto, byt atď zabezpečenej nemá.

Ak teda pre teroristov budú v budúcnosti lietadla “nedostupná”, môže častejšie dochádzať k útokom tam, kde by sme to dnes nečakali (metro, nákupné centrá). U týchto odborne nazývaných “mäkkých cieľov” je technické zabezpečenie v podstate nerealizovateľné. Ročný priechodnosť letísk sa počíta v desiatkach miliónov cestujúcich ročne, v prípade metra to sú stovky miliónov až miliardy. Aplikácia rovnakých bezpečnostných opatrení je preto úplne nepredstaviteľná.

Práva na súkromie sú iste dôležité, ale ich prehnané dodržiavanie by nemalo spôsobiť, že môžu byť vykladať aj ako “právo teroristami nosiť do lietadla výbušninu”. Vždy je potreba vážiť pre a proti na citlivých váhach.

Bezpečnosť letísk by mala byť o krok pred teroristami. Je?

Po útokoch 11. septembra cestujúci nemôžu prepravovať ostré nožnice, nože a ďalšie. Boli použité počas únosov. Následne bol zmarený pokus o odpálenie výbušniny v topánke. Od tejto doby sa (niekde častejšie, inde menej) rentgenují cestujúcim topánky. V júli 2006 došlo k do dnešnej doby bližšie nespecifikovanému pokuse o útok na lietadlá v Londýne pomocou “kvapalných výbušnín”. Od tej doby si cestujúci nemôže vziať zubnú pastu alebo gél s objemom 150 ml. Zdá sa, že bezpečnostné opatrenia skôr kopírujú pokusy o útok.

FBI síce vytvorila manuál, ktorý ukazoval, na čo si má dať ochranka letísk pozor. Bohužiaľ sa jednalo o toľko variantov a možností, ako vytvoriť improvizované zbrane, že praktický prínos publikácie nemôže byť veľký. Ako zbraň sa dá totiž použiť takmer všetko.

V súčasnej dobe sme svedkami toho, že sama letiská majú záujem o relatívne drahú technológiu, ktorá rýchlosť obsluhy rozhodne nezvýši. Možno sa jedná o prvú lastovičku, keď bezpečnostné opatrenia nereagujú len na to, čo teroristi vymysleli, ale snaží sa tomu zabrániť v predstihu.

Napriek tomu účinnosť nových detektorov nemusí byť dokonalá aj cez dokonalú technológiu. Nesmieme zabúdať na obsluhu. Sú publikované štúdie, kde sa hovorí o účinnosti fyzickej ostrahy všeobecne v závislosti na dennej dobe alebo na tom, či zrovna v televízii nebeží majstrovstvá vo futbale (stráženie viac pozerá na televíziu a skôr nevšimne, že jej niekto prešiel vrátnicou). Obsluhu tvoria ľudia a kto zaručí, že u atraktívny teroristky nebudú zaujati nahou postavou natoľko, že rovnako tých 300 gramov Semtex prilepených na tele nezbadá …?