Legislatívny rozbor
Článok 13 je ďalším článkom, ktorý sa zaoberá informáciami, ktoré hovoria, že „nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov“, ktoré sú uschované alebo prinášané akýmikoľvek prostriedkami. Zákaz porušovania sa týka osôb fyzických, právnických i štátu, a súčasne v súvislosti s predpokladom rozvoja technických prostriedkov pre prenos sa užíva i pojem „iné podobné zariadenia“, ktorých uplatnením nesmie byť narušené tajomstvo prepravovaných správ.
Informáciami sa tiež zaoberá článok 17 v druhom oddiely, ktorý pojednáva o politických právach. Jedná sa o to, že Listinou základných práv a slobôd je zaručená „sloboda prejavu a právo na informácie“, „že každý má právo vyjadrovať svoje názory akýmkoľvek spôsobom“, „slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu“. V štvrtom odstavci tohto článku je potom stanovené, že onú slobodu „je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutná pre ochranu práv a slobôd druhých, bezpečnosti štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. V odstavci piatom sú potom stanovené povinnosti štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy „poskytovať informácie o svojej činnosti“, pričom podmienky a prevedenie stanoví zákon.
Odpočúvanie telefónnych hovorov
V oblasti odpočúvania telefónnych hovorov i v oblasti odpočúvania všeobecne, je významné publikované súdne rozhodnutie, ktoré sa vyslovene týka použitia záznamu telefónneho hovoru ako dôkaz v civilnom súdnom riadení. Jedná sa o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Súd rozhodol takto: „Ak navrhne účastník občianskeho súdneho riadenia v preukázaní svojich tvrdení dôkaz, ktorý bol poriadený alebo účastníkom opatrený v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a jeho poriadením alebo opatrením došlo k porušeniu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, súd takýto dôkaz ako neprístupný neprevedie. Neprístupným dôkazom je preto i záznam telefonického rozhovoru, ktorý bol takto poriadený bez vedomia hovoriacich osôb“.Neprístupnosť dôkazu badá súd v porušení predovšetkým Listiny základných práv a slobôd (LZPS), zvlášť článok 13. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uvádza radu veľmi významných pravidiel nielen z hľadiska samotného užívania odpočúvania telefónnych hovorov, ale i z hľadiska postavenia zamestnanca a zamestnávateľa v spore o ochranu súkromia zamestnanca pred zásahom prevedeným prostredníctvom telefónneho odpočúvania. Z toho vyplýva zákaz porušovania tajomstva dopravovaných správ (korešpondencia), vrátane správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky je možný len v prípadoch a spôsobom stanovených zákonom. Takýmto zákonom je v slovenskom právnom rade napr. trestný poriadok, ktorý upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní (§ 88 trestného rádu). K tomu je nutné podotknúť, že takýmto zákonom je i občiansky zákonník (§12, ods. 1 občianskeho zákonníka).
Naproti tomu súd ďalej uvádza, že pracovnoprávne predpisy záznam ani odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, ktorej účastníkmi sú zamestnanci alebo zamestnávatelia, neumožňujú. Právny názor žalovaných (tj. zamestnávatelia), podľa ktorého sú „všeobecné“ práva pracovníka na tajomstvo správ dopravovaných telefónom zaručené ústavou obmedzené „rámcom pracovnej zmluvy a zákonníkom práce“, preto nie je správny.
{googleads right}
Správami podávanými telefónom v zmysle čl. 13 LZPS a korešpondenciou v zmysle čl. 8, odst. 1 vyššie uvedenej zmluvy môžu byť i správy komunikované zamestnancom v telefonickom hovore inému zamestnancovi prostredníctvom telekomunikačného zariadenia ich zamestnávateľa. Zamestnávateľ nie je oprávnený takéto telefonické hovory bez súhlasu hovoriacich zamestnancov či aspoň ich predchádzajúceho upozornenia o odpočúvaní, a to ani v prípade, že správy v týchto hovoroch podávané sa týkajú jeho záujmu. Je technicky možné získať preukázateľne súhlas s odpočúvaním telefonických hovorov od zamestnancov, ale je prakticky vylúčené získať takýto súhlas od tretej osoby, rovnako tak, ako sa vyhnúť tomu, aby tretie osoby na odpočúvanú linku zavolali.
Postup polície pri vyžadovaní
Policajný orgán môže navrhnúť štátnemu zástupcovi odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky iba v prípade, že je vedené trestné konanie pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin alebo pre iný úmyselný trestný čin, ku ktorého stíhaniu zaväzuje medzinárodná zmluva, pokiaľ je možné dôvodne predpokladať, že tým budú zistené významné skutočnosti pre trestné konanie.
Návrh má písomnú podobu a je v ňom obsiahnuté stručné zhodnotenie skutkového stavu trestnej veci a odôvodnenie prevedenia odpočúvania.Spolu s podnetom k podaniu návrhu predkladá policajný orgán štátnemu zástupcovi i spisový materiál, z ktorého musí byť zrejmé splnenie vyššie uvedených podmienok stanovených trestným poriadkom, predovšetkým zistenie akých skutočností významných pre trestné konanie je očakávané. Samozrejmosťou návrhu sú údaje nevyhnutné k identifikácii účastníckej stanice a doba, po ktorú má byť odpočúvanie a záznam prevádzaný.
Vzhľadom k faktu, že v súvislosti s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky dochádza k zásahu do základných práv a slobôd občanom, je orgán činný v trestnom konaní povinný uplatňovať zásadu zdržanlivosti a primeranosti (§ 2/4 tr. poriadku) spočívajúci v tom, že má byť použité také opatrenie, ktoré najlepšie povedie k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale zároveň nebude neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorým je uplatňované, a bude šetrená ich osobnosť v medziach daných povahou príslušného obmedzenia.
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky môže nariadiť i sám policajných orgán, a to i v trestnom konaní pre trestný čin vyššie neuvedený, avšak vždy iba so súhlasom účastníka stanice, ktorá má byť odpočúvaná. V tomto prípade nariaďuje odpočúvanie vlastným písomným príkazom, ktorý vydá len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a odôvodňuje jej obdobne ako návrh na vydanie rozhodnutia o odpočúvaní štátnemu zástupcovi. Pred vydaním príkazu policajný orgán musí zaistiť písomný súhlas účastníka odpočúvanej stanice.
Príkaz sudcu alebo vlastný príkaz spolu zo súhlasom účastníka predáva policajný orgán so žiadosťou o prevedenie príslušnému pracovisku (Polícia Slovenskej republiky, Útvaru zvláštnych činnosti služby kriminálnej polície a vyšetrovaní – ďalej len ÚZČ).
{googleads right}
Policajný orgán je povinný bezodkladne vyhodnocovať záznamy o prevedenom odpočúvaní. Pokiaľ má byť niektorý záznam použitý v trestnom konaní ako dôkaz, je potrebné k nemu pripojiť protokol, ktorý spracováva špecializovaný útvar – ÚZČ, s uvedením údajov o mieste, čase, spôsobe a obsahu prevedeného záznamu a tiež o osobe, ktorá záznam zaobstarala (alebo s údajom, že záznam bol zaobstaraný automaticky bez účasti konkrétnej osoby).
Ostatné záznamy sú označené a spoľahlivo uchované, v protokole musí byť poznamenané, kde sú uložené.
Pokiaľ pri odpočúvaní nie sú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie, má policajný orgán povinnosť záznamy zničiť predpísaným spôsobom, a to tak, aby bola znemožnená rekonštrukcia a identifikácia skutočností, ktoré záznam obsahoval (o zničení sa prevádza záznam do spisového materiálu).
Reklamy
