Zbrane budúcej vojny: elektromagnetickí “ničitelia počítačov”
Výbuch jadrovej nálože v rámci experimentu Starfish Prime v roku 1962.
Výbuch vyvolal nečakane silný elektromagnetický pulz, ktorého účinky boli zrejmé aj na 1 500 kilometrov vzdialenej Havaji.
foto: Photocopier via Wikipedia, CC-BY-ND, Creative Commons
Túto scénu pozná asi každý, kto v živote videl nejaký napínavý film.
Napríklad v trojrozmernom trháku Godzilla padajú vrtuľníky a lietadlá neovládateľne k zemi ako hrušky po tom, čo ich zasiahne elektromagnetický výboj.
Vo filme to vyzerá jednoducho a hrozivo efektívne.
Rovnaký, alebo veľmi podobný mohol byť pohľad na nedávne ruské skúšky elektromagnetickej pulznej zbrane, ktorú spoločnými silami vyvíjali prevažne vedecké tímy z pracovísk v Moskve, Tomsku, Nižnom Novgorode a Jekaterinburgu.
“Prvé pokusy s EMP sme zahájili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia,” uviedol viceprezident ruskej akadémie vied Gennadij Mesjac.
“Teraz dochádzame k výsledkom.”
V súvislosti s neustálym napätím na západnej ruskej hranici sa čoraz viac ľudí začalo pýtať, či Rusko nedisponuje superzbraní, proti ktorej neexistuje účinný spôsob obrany. Zbraní, ktorá letmo úderom vyradí elektronickú výstroj strojov protivníka z prevádzky. Práve to totiž EMP dokáže.
Mocný vedľajší efekt
“Vo svojich začiatkoch bol EMP pozorovaný predovšetkým ako vedľajší efekt nukleárneho výbuchu,” hovorí bezpečnostný expert Lukáš Visingr.
“Počas studenej vojny sa plánovalo, že by výbuchy jadrových zbraní vo veľkej výške vygenerovali EMP, ktorý by vážne poškodil protivníka.
Ale potom sa prišlo aj na možnosť vytvoriť EMP konvenčnými spôsobmi. “
Zjednodušene možno povedať, že sa v elektromagnetickej pulznej hlavici nachádza konvenčná výbušná nálož.
Tá exploduje, načo je energia tohto výbuchu pomocou špeciálnych elektrotechnických súčiastok, akými sú napríklad vhodne usporiadané cievky a kondenzátory, premenená na energiu elektromagnetickú. Tá je vyžiarená anténou vo forme nesmierne krátkeho, ale ohromne intenzívneho pulzu.
“Jedná sa o čas len nejakých pikosekund, avšak výkony počítame v gigawattov.
Výsledný EMP má zničujúci efekt proti všetkým zariadeniam, ktoré využívajú polovodiče, pretože EMP polovodičové prechody akoby prepáli, respektíve premení na vodiče, čo celé zariadenie samozrejme zlikviduje, “vysvetľuje Visingr.
Strela Champ pošle nepriateľa späť do doby kamennejDňa 22. októbra 2012 explodovala nad púšťou v Utahu skúšobnej EMP raketa s kódovým označením Champ. Výsledky testu zbrane z dielní spoločnosti Boeing boli pôsobivé aj vďaka jeho dramatickému priebehu. Počas testu strela Champ vyslala dávku veľmi silnej energie, ktorá účinne vyradila dátové a elektronické podsystémy, proti ktorým udrela. “Táto technológia predstavuje novú éru v modernom boji,” uviedol Coleman. “V blízkej budúcnosti táto technológia môže urobiť elektronické a dátové systémy nepriateľa bezcennými ešte predtým, ako sa objavia prví vojaci alebo lietadlá.” |
“Otázka, ktoré prístroje v lietadle by ohrozilo použitie elektromagnetickej pulznej zbrane a aké škody by takáto zbraň spôsobila, má veľa neznámych,” hovorí skúsený pilot Jakub Koutník.
“Záleží na tom, o aké lietadlo sa jedná, či o športové, dopravné, alebo bojové, a tiež akými systémami je daný letúň vybavený.”
Všeobecne platí, že čím väčším množstvom elektronických systémov je stroj vybavený, tým zraniteľnejší je elektromagnetickými pulzami. Zdá sa, že čím technologicky “zaostalejší” stroj je, tým bezpečnejšia je proti EMP.
Rusko dodnes používa elektrónky.
Často kvôli tomu býva terčom posmeškov, ale faktom je, že v prípade taktického nasadenia elektromagnetických pulzných zbraní by jeho stroje mohli byť odolnejšie než futuristické vojnové stroje západného sveta.
“Vzhľadom k tomu, že sa dnes počítačové, alebo presnejšie povedané elektronické systémy používajú na ovládanie takmer všetkého, možno len ťažko podceniť skazu, ktorú by EMP zbraň mohla spôsobiť.
Lietadlá by naozaj mohli spadnúť, autá by sa zastavili a prestala by fungovať väčšina elektrických spotrebičov.
Bola by ochromená komunikácia a osoby s kardiostimulátorom by pravdepodobne ihneď zomreli.
Západná technická civilizácia je v tomto smere strašne zraniteľná a dá sa predpokladať, že by sa EMP zbrane mohli stať veľmi zaujímavými prostriedky pre niektoré vyspelé teroristickej organizácie, “varuje Lukáš Visingr.
Úvahy o pulzný vojne
Ako sa v posledných rokoch začali množiť zmienky o elektromagnetických pulzných zbraniach, vojenskí analytici sa pustili do vytvárania scenárov ozbrojeného stretu, v ktorom by EMP hrali hlavnú úlohu.
Majú z čoho vychádzať.
“S istotou vieme, že Spojené štáty túto zbraň aplikovali najneskôr v operácii proti Iraku v roku 2003, hoci sa o nej špekulovalo už počas náletov na Srbsko v roku 1999,” hovorí bezpečnostný expert Lukáš Visingr.
EMP hlavicu podľa neho má prakticky aj mnoho ďalších krajín, prinajmenšom Rusko, Čína a hlavné európske mocnosti.
Ich veľkosť môže byť veľmi variabilná, takže majú aj široké možnosti aplikácie.
Američania ich majú v podobe leteckých púm alebo hlavíc pre strely s plochou dráhou letu Tomahawk, v prípade Ruska a Číny sa hovorí hlavne o hlaviciach pre balistické rakety krátkeho a stredného doletu, avšak možnosťí je ďaleko viac.
Objavili sa okrem iného informácie o vývoji hlavíc pre protilietadlové riadené rakety, alebo dokonca o ručnom EMP granáte.
EMP kobylka z VyškovaNa EMP hlaviciach sa svojho času pracovalo aj v Čechách vo Vojenskom výskumnom ústave vo Vyškove. “Jednalo sa o úpravu jednorazovo použiteľnej protitankovej zbrane typu RPG-75 (známe aj pod menom” Kobylka “). |
V novembri minulého roka prebehla médiami správa o tom, že si elektromagnetickú pulznú technológiu od Ruska alebo od Číny opatril totalitný severokórejský režim.
Podľa kusých informácií juhokórejských spravodajských služieb by KĽDR túto technológiu mohla použiť v rámci kybernetického útoku na svojho južného suseda. Možné je tiež využitie EMP na raketách stredného doletu BM-25 Musadan.
Elektromagnetické pulzné výboje s epicentrom v hĺbke juhokórejského územia by mohli mať drvivý dopad na obranyschopnosť krajiny.
Proti EMP je totiž v súčasnosti prakticky nemožná obrana, ak teda neberieme do úvahy tajnej technológie, o ktorých vývoji nemôže byť pochýb.
Veľa sa toho nahovorilo o “rušičoch” elektromagnetických pulzov, ktorými by mal byť vybavený napríklad americký prezidentský špeciál Air Force One.
Zatiaľ teda platí, že EMP možno považovať za “delo, proti ktorému chýba pancier.”
Všetky obranné možnosti sú zatiaľ v štádiu vývoja a teoretických prác.
“Ochrana sa dá zabezpečiť predovšetkým pomocou tienenia, čo znamená de facto uzatvorenie celého zariadenia do vodivej schránky, takzvanej Faradayovej klietky, ale to je pri niektorých typoch zariadení veľmi problematické.
Ďalšou možnosťou je prispôsobiť vstupné obvody zariadenia, trebars rádiolokátora tak, aby dokázali EMP vydržať, čo je síce ťažké, ale možné, “vypočítava Lukáš Visingr.
{googleads left}
Že by tienenie mohlo predstavovať správnu vývojovú cestu pri hľadaní ochrany proti EMP, potvrdzuje aj Jakub Koutník: “Nie je to úplne presné prirovnanie, ale elektromagnetický pulz je svojimi účinkami extrémne silný blesk. A ak udrie do letiaceho lietadla, zafunguje práve ako Faradayova klietka. Elektrický výboj obtečie okolo trupu a pokračuje ďalej. Prístroje a elektrické systémy sú potom v závislosti na sile blesku a miesta jeho úderu ovplyvnené, ich funkcia je ohrozená, môže dokonca dôjsť k ich zničeniu, ale nie je mi známy prípad, že by kvôli tomu lietadlo havarovalo, “hovorí Koutník.
Nie je nereálne, že sa podarí objaviť protizbraň, ktorá bude univerzálne použiteľná a predovšetkým natoľko jednoduchá, aby ju bolo možné používať v masovom meradle.
Tak sa v minulosti podarilo napríklad pomocou demagnetizačných slučiek eliminovať nebezpečenstvo magnetických mín, hoci nie stopercentne.
Ale kým taká protizbraň nebude zavedená, zostávajú elektromagnetické pulzné zbrane veľkým nebezpečenstvom, nevyspytateľným a rastúcim.
VIDEO: Nad Pacifikem se testovaly jaderné zbraně | (0:58) | video: US Army
VIDEO: Silný EMP impulz vytvárajú aj jadrové výbuchy.
Efekt je zjavný zvlášť, keď sa výbuchy uskutočnia dostatočne vysoko nad povrchom, ako sa presvedčili aj obe vtedajší svetové veľmoci na začiatku 60. rokov.
Prvýkrát počas operácie Starfish Prime pred 52 rokmi.
“EMP zbraniam by sa mala venovať pozornosť z hľadiska toho, aké by mohli napáchať škody, ak by boli nasadené ako teroristické zbrane.
Problém je bohužiaľ v tom, že sa prakticky nedá efektívne zabrániť ich výrobe.
Síce je to záležitosť mimoriadne náročná na presnosť, ale teoretický princíp je dobre známy a väčšina súčiastok sa dá zakúpiť aj na civilnom trhu, takže je asi len otázkou času, kedy sa EMP zbrane rozšíria aj mimo najvyspelejšie krajiny sveta, prípadne než si ich zaradia do svojho arzenálu niektoré technicky pokročilejšie neštátne skupiny, “zhŕňa bezpečnostný analytik Lukáš Visingr.
Všetko nasvedčuje tomu, že prinajmenšom Spojené štáty si uvedomujú, nakoľko by rozšírenie elektromagnetických pulzných zbraní mohlo zamiešať kartami v nekončiacom súboji odlišných taktík.
Bývalý riaditeľ CIA James Woolsey už v roku 2014 v memorande určenom vyššom armádnym predstaviteľom konštatoval: “Keď pôjde o zbraň, ktorej účinnosť vieme špecifikovať a pritom vieme, že je to technológia, ktorú môže v dohľadnej dobe zvládnuť aj zaostávajúca ekonomika Severnej Kórey, je našou prvoradou povinnosťou túto zbraň eliminovať a prekonať. “
zdroj:technet.idnes.cz