Slobodu internetu ohrozujú tajné rokovania mocných, varujú europoslanci

Poskytovatelia pripojenia by museli filtrovať internet a zabezpečiť, aby užívatelia nemali prístup k nelegálnemu obsahu, ani ho nešírili aj bez nariadenia súdu by musel poskytovateľ dať informácie o “previnilcami” na hraniciach by colníci mohli zabaviť, prehľadať a prípadne zničiť osobné prehrávače alebo notebooky, ak na nich nájdu nelegálny obsah pri sťahovaní nelegálneho obsahu by, po dvoch varovaniach, poskytovateľ sťahovače od internetu odstrihol (viac v predchádzajúcom článku o odpájaní sťahovateľov vo Francúzsku) na formovanie dohody môžu mať neprimeraný vplyv záujmové skupiny, pretože rokovania prebiehajú v tajnosti

Oficiálnych údajov k dohode ACTA je málo, čo nahráva podobným aj přehnanějším zvesť. Neziskové organizácie varujú, že ide o zbytočnú kriminalizáciu občanov, vážne ohrozenie slobody slova a podstaty internetu vôbec. Konajúci strany naopak opakovane vydali vyhlásenie (napr. EÚ, v PDF, anglicky, alebo Kanada, anglicky), ktoré podobné zvesti odmieta alebo mierni, text ale zatiaľ zverejniť nechcú.

 

Čo je ACTA?

Medzinárodná zmluva ACTA, o ktoré konajú vyspelé štáty sveta, má zabrániť kolovaní falzifikátov tovaru a taktiež nelegálnemu šíreniu autorských diel.

{googleads right}

Rokovania o ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement, česky Obchodná dohoda proti falšovaniu) prebiehajú od októbra 2007 medzi USA, EÚ, Švajčiarskom, Japonskom, Kanadou, Austráliou a ďalšími štátmi sveta, vrátane Česka. Hoci sa zaoberá širokým spektrom falzifikátov (napríklad falošnými liekmi alebo falšovaniu značkových výrobkov), kontroverziu si vyslúžila predovšetkým svojím prístupom k digitálnym dielam šíreným elektronicky.

Kritikom dohody ACTA vadí okrem iného utajovanie konkrétnych znenie prerokovávaných a navrhovaných dokumentov, čo môže umožniť obchádzanie demokratických mechanizmov pre pripomienkovanie a kontrolovanie napr zákonotvorných procesov. Toho by mohli využiť napríklad silné lobistické skupiny, nahrávacie spoločnosti a pod

Na tajomstvo, ktoré rokovaní o ACTA zahaľuje, si sťažuje aj česká europoslankyňa Zuzana Roithová. Európsky parlament podľa nej nemá možnosť zmluvu skúmať a pripomienkovať, kritizuje navyše, že sa rokovania už od začiatku nevedú s Čínou a ďalšími krajinami.

V všeobecnejšej rovine potom panujú obavy, že dohoda ACTA môže ohroziť samotnú podstatu internetovej slobody. “Dohoda ACTA ohrozuje slobodný softvér, pretože vytvára atmosféru neustáleho dozoru a podozrievania, v ktorej je sloboda (…) chápaná ako nebezpečný element, nie ako element tvorivý, inovatívne a vzrušujúce,” píše Free Software Foundation.

Dohoda ACTA si naopak nachádza podporu u Asociácie amerických nahrávacích spoločností (RIAA). Táto organizácia sa dokonca údajne zúčastňuje pripomienkovania utajovaného dokumentu, medzi jej návrhy patrí napríklad filtrovanie obsahu na strane internetových poskytovateľov (ISP).

Presiaknutej dokumenty o ACTA
Hoci rokovania o ACTA prebieha utajene, na verejnosť presiaklo niekoľko súvisiacich dokumentov, z ktorých si každý môže urobiť predstavu o smerovaní týchto rokovaní.

V máji 2008 prenikol na verejnosť dokument “Discussion Paper on a Possible Anti-Counterfeiting Trade Agreement” z jesene predchádzajúceho roka. Na základe neho sú tajné rokovania ACTA spájaná s novými požiadavkami na poskytovateľov internetového pripojenia (ISP) spolupracovať s držiteľmi autorských práv bez súdneho príkazu alebo s prísnymi colnými prehliadkami. Vtedajší poznatky o ACTA zhŕňa server IP Justice v texte z 25. mája 2008.

Ďalší dôležitý dokument uvoľnila na internet americká administratíva, konkrétne Kancelária obchodného zástupcu USA (üstra), vo februári 2009. Je dostupný on-line (PDF, anglicky) a sumarizuje jednotlivé kapitoly, ktoré sa v rámci rokovaní o ACTA prerokúvajú. Uvádza najmä diskutované otázky ohľadom občianskoprávnych a trestnoprávnych krokov proti tým, ktorí porušujú autorské právo, zaoberá sa kontrolami na hraniciach. Hovorí aj o “zvláštnych výzvach, ktoré pre autorské právo predstavujú nové (digitálne) technológie”. Zdôrazňuje medzinárodnú spoluprácu a zvažuje rôzne stupne presadzovanie nových pravidiel.

V februári 2010 unikol na verejnosť ďalší dokument, ktorý kritici označujú za pravý. Jeho autorom má byť Pedro Velasco Martins, ktorý sa rokovania o ACTA zúčastňuje za Európsku úniu (a teda sprostredkovane reprezentuje i Českú republiku). Krátky dokument (DOC, anglicky) sumarizuje súčasné rokovania (zatiaľ malo prebehnúť sedem kôl rozhovorov). Siedma údajne prebehla tento rok v januári v Mexiku. Dokument naznačuje, že by počas tohtoročného marca mohlo dôjsť k čiastočnému zverejnenie dohody ACTA, záujem na zverejnení mali predovšetkým európske štáty, zhoda nepanovala. Podľa Martinsa by to prispelo k “vyvrátenie neopodstatnených zvesťou o kontrolovanie notebookov a iPodov na hraniciach alebo povinnom pravidle ‘trikrát a dosť’.”

Rokovania v Mexiku sa zúčastnili:

• Austrália
• Európska Únia
• Japonsko
• Južná Kórea
• Kanada
• Mexiko
• Maroko
• Nový Zéland
• Singapur
• Spojené štáty americké
• Švajčiarsko

Samotná rokovaní sa podľa Martinsa venovala predovšetkým otázke občianskoprávneho postihu a presadzovania pravidiel, ktoré boli “vysvetlí veľmi dôkladne, ale rýchlejšiemu pokroku v rokovaniach bránia rozdielne poňatie práva v jednotlivých krajinách.” V oblasti colných kontrol chváli rokovania o výnimke z kontrol pre osobnú batožinu. “EÚ navrhuje organizovanejšia a logickejšie štruktúru (kapitoly o colných kontrolách), ktorú ostatné štáty neprijímajú vždy s pochopením,” poznamenal v dokumente.

{googleads right}

Európska komisia v informačnom dokumente zdôraznila (PDF, anglicky), že ACTA nie je namierená proti jednotlivým občanom, napríklad ku kontrolám na hranici uvádza: “Európske colnica sa musia potýkať s nelegálnou prepravou zbraní alebo drog, a nemajú ani čas, ani legálne možnosť hľadať niekoľko upirátěných pesničiek na prehrávači iPod alebo na prenosnom počítači, a nehodláme to meniť. “

Podľa niektorých síce nebude mať ACTA priamy vplyv na obyvateľa, ale má za cieľ poskytnúť v oblasti autorských práv výhodu krajinám a organizáciám, ktoré sa na jej tvorení podieľajú. Potom, čo bude dohoda rokovalo v rámci niekoľkých mocných krajín, ďalšie štáty, ktoré sa pridajú neskôr, už nebudú mať možnosť rokovania ovplyvniť. Organizácia ale nebudú mať dostatočnú silu, aby sa novo nastavenému systému vzopreli, a tak na neho “dobrovoľne” pristúpia. “Nie je to uveriteľnejšou a desivejšie než prehľadávanie iPodu na letisku?” pýta sa Nate Anderson.

Ďalšie kritiku si ACTA vyslúžila za svoj prístup k neznačkovým liekom, ktorý podľa britskej neziskovej organizácie Oxfam môže výrazne poškodiť obyvateľa chudobnejších krajín tretieho sveta.

Mnoho organizácií už spustilo vlastnú kampaň proti ACTA. Patrí medzi ne Free Software Foundation, Electronic Frontier Foundation, IP Justice. S výzvami a otvorenými listami sa pridávajú aj blogy a jednotlivcami.

Tiež vlády pripravujú a vydávajú vyhlásenia, ktoré sa týkajú prebiehajúcich rokovaní. Práve ich zrušením by mohli zmiesť zo stola nepodložené fámy a umožniť otvorenú debatu. Citované dokumenty naznačujú, že by k tomu mohlo dôjsť počas pár týždňov.

Zdroje:

ACTA (Wikipedia, anglicky)
Oficiálne materiály o dohode ACTA (novozélandská vláda, anglicky)
Sprievodca po ACTA (Michael Geist, anglicky)
Listy o ACTA (üstra, anglicky)
Kto má prístup k ACTA dokumentom (KEI, anglicky)