Ako utekajú z väzenia nielen drogoví magnáti za pomoci technológií

Ak by sa však dozorcovia z väzenia Altiplano pozreli na Google, mohli by zhruba rok pozorovať, ako medzi väznicou a zhruba kilometer vzdialenou stavbou narastá nepríliš zreteľná, ale predsa len stopa tunela, upozornili novinári z New York Times.
Možno si tiež niekto mohol položiť otázku kto, čo a prečo vlastne sa rozhodol začať stavbu bližšie neurčeného charakteru v piesčitej pustatine.
Guzmán, drogový barón s minulosťou plnou nepekných zárezov vrátane únosov, vrážd a ďalších zločinov, ktoré patria k náplni práce veľkogangstra, z väzenia už raz ušiel.
Bolo to v roku 2001, a keď ho opäť chytili, veľa sa toho nahovorilo o tom, že sa to nebude opakovať.

Opakovalo.

Šiel do sprchy a zmizol. Zábery úteku narkobaróna | (0:40) | video: Reuters

Utečenec prvej triedy

Na začiatku týždňa zaznamenali bezpečnostné kamery umiestnenej v Guzmánově cele, ako si gangster pripravuje kúpeľ.
Chvíľu sa prechádzal po cele, potom zašiel do sprchovacieho kúta – a už sa nevrátil.

Mexický drogový boss Joaquín Guzmán utiekol z prísne stráženej väznice

Keď do jeho cely vrazila stráž, našla ju prázdnu a pod podlahou cely na ne pozeral pohodlný vstup do podzemnej šachty.
Jedno prekvapenie nešťastní dozorcovia ako-tak vstrebali, ďalšie na ne ešte len čakalo.
Tunel, ktorým El Chapo zmizol, totiž rozhodne nebola žiadna špinavá diera, ale architektonické dielko, ktoré si zaslúži uznanie.

Začnime sprchou, ktorou viedla Guzmánova cesta k slobode.
Nepredstavujte si žiadny luxus.
Narkobaróna väznili v najstráženejšej častí Altiplana, postavenej z kombinácie betónu a ocele. Sama cela predstavovala v podstate len kockatú vyduť v betónovej mase, Guzmánova sprcha bola len skromné ​​koryto.
A práve do tohto koryta sa cez metre betónu architekti únikovej štôlne dokázali prebiť.

To, čo vyšetrovatelia našli v tuneli, svedčí o tom, že ho stavali šikovné a skúsené hlavy.
Podlaha stavby je dostatočne pevná, aby na ňu bolo možné položiť koľaje.
Po tých jazdila tam a späť akási motorka s pristavanou korbou, na ktoré sa vyvážala vyťažená suť.
V tuneli bolo zabudované osvetlenie a samotná stavba bola dosť vysoká na to, aby jej mohol pohodlne prejsť 162 centimetrov (ne)vysoký Guzmán.
Mimochodom prezývka El Chapo znamená niečo ako “Krpec”.

Pohľad na väznicu Altiplano, odkiaľ utiekol narkobaron Guzmán (13. júla 2015).

Maličkosti okolo Krpcoveho úteku

Tunel bol presne 1640 metrov dlhý a vysoký presne 168 centimetrov, aby sa “Krpec” nemusel zohýbať a pritom sa neudrel do hlavy o strop.

Osvetlenie poskytovala rad žiaroviek.

Mŕtve miesto mimo zorného poľa bezpečnostných kamier v celách ťažkých zločincov obvykle nebýva. Natáčajú sa keď spia, jedia, sú na záchode aj keď masturbujú. Že mal El Chapo v kobke dostatočnú mieru súkromia k úniku nasvedčuje teóriu, že mal sprisahancov medzi vedením väznice.

Hoci na dohľad od staveniska, cez ktoré Guzmán utiekol, pravidelne cvičí ôsmy pluk mexickej armády, nikoho z vojakov a veliteľov nezaujalo, ako sa okolo nej vŕšia vyťažená suť a hlina zo stavby tunela. Celkovo jej mimochodom bolo 3 250 ton.

Až si Guzmán odsedí trest v Mexiku, čaká ho ďalších zhruba 300 rokov väzenia v Spojených štátoch. Najskôr ho ale budú musieť polapiť.

Otázkou zostáva presná technika, ktorou stavitelia tunel razili.
Jeho prvá časť v dostatočnej vzdialenosti od väznice mohla byť budovaná s použitím hrubých metód.
Čím bližšie, ale boli stavitelia k Altiplanu, tým opatrnejší museli byť.
Hluk a otrasy by na prebiehajúcu stavbu skôr alebo neskôr museli stráž upozorniť – ale kto vie, teraz, keď už vieme, že sa útek podaril, je ľahké vypočítavať, čo všetko stráži “nesmelo” uniknúť.
Koniec koncom uniknúť nemal hlavne sám Guzmán a očividným faktom je, že unikol.

Možno predpokladať, že k razeniu posledných fáz tunela stavitelia použili niektorý z malých strojov – “slimákov”, ktoré sa gangu k pašovaniu drog dobre osvedčili pri budovaní tunelov pod stráženú mexicko-americkú hranicou v Texase.
Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že zaobstarať si stroj na razenie tunela je – ak máte dostatočne tučné konto, a to Guzmánovi kumpáni nesporne mali k dispozícii – len o málo ťažšie ako kúpa krompáča a kladiva.
Stačí zaplatiť, prevziať cez nastrčenú firmu a razba môže začať.
Tichý a stabilný chod bez zbytočných vibrácií je zaistený, presne to totiž od “slimákov” očakávajú aj počestní kupci, ktorí musia raziť v obývaných aglomeráciách a chcú sa vyhnúť konfliktu s všadeprítomnými a bdelými strážcami pokojného bývania.

Stavba tunela trvala zhruba rok, pričom prerazenie jeho poslednej časti bolo so všetkou pravdepodobnosťou veľmi rýchle.
Hralo sa o čas.
V úplne poslednom štádiu prípravy veľkého úteku sa do tunela vydali vtáky.
Guzmánovi kumpáni ich tam vypustili, aby zistili, či do stavby neunikajú jedovaté plyny, ktoré by šéfa zabili.
Ako sa ukázalo, neunikali.
Rok potom, čo bol Guzmán po trinástich rokoch na úteku v spoločnej mexicko-americkej policajnej akcii zadržaný v Mazatlane, sa po ňom znovu zľahla krajina alebo presnejšie tunel.

Začalo to Daidalo

História veľkých útekov z väzenia napísala zatiaľ poslednú kapitolu do príbehu, ktorý začal písať pred troma a pol tisíc rokmi muž, ktorého z bájí poznáme ako Daidala.
Tento veľký architekt sa stal z vôle krétskeho kráľa Minoa väzňom vo svojej vlastnej stavbe, povestnom Labyrinte.
Uletel odtiaľ na voskom pozlepovaných krídlach aj so synom Ikarom, ktorý sa, ako je známe, stal obeťou túžby lietať príliš vysoko.

Boli ale aj iné úteky.
Napríklad český a rímsky kráľ Václav Štvrtý (1361 – 1419) utiekol zo zajatia za pomoci “lazebnice” Zuzany.
Knieža Soběslav Druhý (1128 – 1180) zase dokázal utiecť z väzenia na hrade Přimda, ale bol čoskoro chytený, vrátený do svojej cely a jeho žalárnik mu doslova a do písmena skrátil reťaz.

Čo sa tunelov týka, asi najznámejší útek sa podaril skupine 76 spojeneckých letcov zo zajateckého tábora pri poľskom meste Żagań. Na jeho hĺbení pracovalo šesťsto mužov, bol dlhý 111 metrov, viedol v hĺbke necelých desiatich metrov a vysoký bol asi pol metra.
Na jeho vystuženie a vyhĺbenie zajatci použili napríklad 90 postelí, 52 stolov, 34 stoličiek, 76 lavíc, 1 219 nožov, 478 lyžíc, 582 vidličiek či 250 hrnčekov.

V tuneli bol vyhĺbený aj pracovný priestor, inštalovalo sa osvetlenie, jazdil tu po drevených koľajniciach vozík, ktorým sa na povrch dopravilo asi 130 ton zeminy a piesku.Látkový mech vháňal čerstvý vzduch do potrubia z viac ako 1 400 plechoviek od mlieka.Keď v noci 24. marca 1944 začal útek, prvý utečenec s hrôzou zistil, že tunel neustí v lese, ako sa predpokladalo, ale vo voľnom priestore.
Napriek tomu sa podarilo utiecť 76 mužom.
Všetci, okrem troch, boli neskôr chytení, znovu uväznení a päťdesiat z nich bolo popravených.

Hovorili mu Houdini

Alfred Hinds si celkom právom vyslúžil prezývku Houdini.
Počas dvanástich rokov, ktoré strávil vo väzení, sa mu podarilo utiecť trikrát.
Hneď pri tom prvom sa mu podarilo neznámym spôsobom dostať sa cez zamknuté dvere a cez šesť metrov vysokú väzenskú múr.
Druhý útek sa mu, ale podaril hneď vzápätí, keď ho stráž eskortovala na súd.Dvaja dozorcovia ho odviedli na toaletu a tam mu dali dole želiezka.
Hinds ich, ale na záchode zamkol prepašovaným visiacim zámkom a utiekol.
Z novo nadobudnutej slobody sa však dlho netešil, pretože už za niekoľko hodín chytili na letisku.Tretí útek sa mu potom podaril z chelmsfordského väzenia o necelý rok neskôr

Výpočet veľkých útekov z väzenia by nebol kompletný aspoň bez stručnej zmienky o Alcatrazovi.Za dvadsaťdeväť rokov svojho fungovania zažil ostrov Alcatraz v Kalifornii štrnásť pokusov o útek, ktorých sa zúčastnilo celkom štyridsaťtri väzňov.Oficiálne skončil každý útek neúspechom a väčšina účastníkov pri ňom bola buď zabitá, alebo v krátkej dobe chytená a znova uväznená.
Existujú, ale dva úteky z rokov 1937 a 1962, ktorých účastníci boli síce vyhlásení za mŕtvych, ale vzhľadom k tomu, že zmizli bez stopy, traduje sa, že sa im podarilo skutočne utiecť.

Slávnejšie a známejší je útek, ktorý roku 1962 podnikol Frank Morris a bratia Anglinovi, ktorým sa údajne podarilo z vysávača zostrojiť vŕtačku, ktorou prevŕtali betónovú stenu, preliezli väzenský múr a na primitívnej plti doplávali na breh.

Na útek sa prišlo až na druhý deň ráno, keď stráž našla v ich posteliach hlavy vymodelované z mydla, toaletného papiera a ľudských vlasov. Pravdepodobnosť, že sa väzňom útek skutočne podaril, je podľa odborníkov mizivá, pravdepodobne sa utopili v mori, ktoré je okolo Alcatrazu studené, zmietajú ho prudké prúdy a vlnobitie, a aby toho nebolo málo, hemží sa to tam žralokmi.

Útek z väznice Libby sa zase stal jedným z najslávnejších útekov americkej občianskej vojny.
Vo februári roku 1864 sa v nočných hodinách podarilo utiecť viac než 100 zajatým vojakom z väzenskej budovy Libby v Richmonde, nachádzajúce sa v štáte Virginia.

Väzňom sa najprv podarilo úspešne vlámať do pivnice plnej krýs a odtiaľ začali kopať tunel, ktorým sa po 17 dňoch tvrdej práce dostali do búdy s tabakom, potom pokračovali na slobodu. Zo 109 utečencov bolo znova chytených 48, 59 sa úspešne podarilo utiecť a dvaja sa utopili v neďalekej James River.