Štát špehuje ľudí aj bez súhlasu súdu, aj v tomto roku…

 Podobných prípadov je mnoho

Prípad z Jasova je jeden z mnohých, v ktorých polícia nemala súhlas súdu, aby získala citlivé údaje o zákazníkoch, tvrdí mimovládny inštitút European Information Society Institute (EISI), ktorý skúma práva v digitálnom svete. Takýchto prípadov môžu byť stovky až tisíce ročne.

 Podľa ministerstva dopravy vlani operátori vyhoveli 16 tisícom žiadostí o citlivé údaje, najčastejšie o dáta o volaniach. Sedem z ôsmich zodpovedných súdov však odsúhlasilo len 2600 žiadostí.

 Nejde o žiadosti o odpočúvanie, ale o poskytnutie výpisov hovorov, polohy telefónu či typu smartfónu.

 Chaos v zákonoch

Operátori sú k žiadostiam polície a tajnej služby príliš ústretoví. Vybavujú aj tie, ktoré očividne prekračujú medze zákona.

 Vyšetrovatelia zas ohýbajú paragrafy, aby nemuseli ísť za sudcami. Väčšinou legálne.

 Operátori sú síce povinní plošne sledovať klientov, no len pre boj s terorizmom a organizovaným zločinom. Údaje, ktoré získajú, umožňuje iný zákon polícii žiadať aj pri hľadaní nezvestných či riešení menej závažných zločinov.

 

Polícia ich však žiada aj pri priestupkoch, čo nesmie.

 „Operátori môžu len ťažko tejto džungli úplne rozumieť, aj keď si myslím, že keby bola dobrá vôľa chrániť záujmy používateľov, o zákonnosť niektorých žiadostí by sa mohli sporiť,“ komentuje prax právnik Martin Husovec z inštitútu EISI.

 

Podľa neho by mohli telekomunikační operátori pokojne vybavovať len žiadosti, ktoré sa týkajú závažných zločinov a pri ostatných údaje neposkytnúť.

 O hovory a pohyb ľudí sa polícia zaujíma menej. Kým predvlani narástol medziročne počet žiadostí o 423 percent, vlani klesol o polovicu. Čítajte viac >>>

Rozdiel je vo výkazoch?

Niektorí operátori tvrdia, že skutočnosť skresľuje chaotické vykazovanie údajov bez jasných pravidiel.

 Súdny príkaz sa podľa hovorkyne spoločnosti Orange Alexandry Piskunovej často vzťahuje na niekoľko čísiel, zákazníkov či zariadení.

 „Ak obsahuje príkaz tri telefónne čísla a vyšetrovateľ žiada aj prichádzajúce aj odchádzajúce výpisy, my to vykazujeme ako šesť prípadov,“ hovorí.

 Jeden súdny príkaz tak môže ísť viacerým operátorom. Na jeden príkaz by tak vlani mohlo pripadnúť až šesť telefónnych čísiel. Hovorca trnavského súdu Martin Kulíšek hovorí, že závisí od okolností prípadu, koľko je v žiadosti čísiel.

 

Chce to dať preveriť

Koľkokrát policajtom pomohli citlivé údaje o pohybe či telefónnych zvyklostiach ľudí vyriešiť prípad, nevedia povedať. „Neevidujeme dôkazy podľa ich zdroja,“ vysvetlil hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

 Vlani polícia zistila vyše 90-tisíc zločinov, čo by znamenalo, že v asi každom šiestom prípade žiadali vyšetrovatelia o citlivé údaje.

 Časté žiadanie o údaje o zákazníkoch vlani spochybnil český ústavný súd. Policajtom zrušil paragraf, ktorý im pomáhal získavať údaje o polohe ľudí či ich návykoch.

 „Vzhľadom na intenzitu, akou sprístupňovanie týchto údajov zasahuje do súkromia, nemôže byť tento spôsob objasňovania zločinov považovaný za rutinný,“ rozhodli sudcovia. Sporný zákon posudzuje aj náš Ústavný súd.

 Počtom prípadov, keď mohli bezpečnostné zložky získať citlivé údaje bez súhlasu súdov, bol prekvapený aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Záležitosť chce nechať preveriť.

 „Nevylučoval by som, že túto oblasť môžeme zahrnúť do pripravovaného zákona o odpočúvaní,“ reagoval. Chce ním sprehľadniť odpočúvania a zvýšiť ich kontrolu.

 

  

Sledovanie bez pravidiel už rieši Ústavný súd

Monitorovanie všetkých občanov presadil Brusel. Ústavné súdy po rokoch normu odmietajú, pozrú sa na ňu aj naši sudcovia.

 BRATISLAVA. Nezdá sa nám čudné, že operátori vedia, s kým, kedy a ako dlho voláme, lebo tieto údaje potrebujú na vyúčtovanie hovoru. Ale načo majú vedieť, odkiaľ voláme a cez aký telefón?

 Tieto údaje sú im nanič a s ich zbieraním majú zbytočné výdavky. Sledovanie návykov ľudí pri volaní im však od roku 2006 prikazuje zákon.

 

Zákon posúdi Ústavný súd

Európsky parlament sledovanie ľudí schválil narýchlo po teroristických útokoch na madridské vlaky v roku 2004. Hoci bežne trvá schvaľovanie aj rok, v tomto prípade išlo o tri mesiace.

 Zákon vlani napadlo na Ústavnom súde tridsať poslancov na návrh strany SaS. Sťažnosť im pripravila mimovládna organizácia European Information Society Institute (EISI), ktorá skúma práva v digitálnom svete.

 Sudcovia majú sťažnosť na stole od 10. októbra. Ústavnosť monitorovania ľudí bude posudzovať celé plénum, teda všetkých jeho trinásť sudcov.

 Momentálne vec rieši sudca spravodajca, jeho meno súd neprezradil. Sťažnosť poslancov má pripraviť na predbežné prerokovanie.

 EISI navrhlo, aby sa slovenskí sudcovia obrátili s prípadom na Súdny dvor Európskej únie. Či tak urobia, sa môže rozhodnúť pri predbežnom prerokovaní návrhu.

 

Päť krajín povedalo nie

Dodnes odmietli sledovanie ľudí bez rozdielov a pravidiel ústavné súdy v Nemecku, Česku, Rumunsku, Bulharsku a na Cypre. Väčšinou s podobnými argumentmi.

 Tvrdili, že monitorovanie príliš zasahuje do súkromia, sledovaní sú všetci, nielen ľudia podozriví zo spáchania trestných činov a zbieranie dát nemá takmer žiadne pravidlá.

 Tieto argumenty musí teraz posúdiť aj náš Ústavný súd, pretože sú aj v ústavnej sťažnosti, ktorú podali poslanci.

  

Čo o vás vedia, môžete zistiť aj vy

Za malý poplatok môžete získať rovnaké údaje, aké si vedia zistiť polícia či tajná služba.

Ako vyzerajú informácie, ktoré o vás môžu získať policajti či tajná služba? Za drobný poplatok to môžete zistiť aj sami.

 Odpis údajov vám na požiadanie operátori musia dať do mesiaca. Vypýtať si za to môžu maximálne cenu cédečka, kam údaje nahrajú.

 „Zatiaľ sme riadne podanú žiadosť o odpis takýchto údajov nezaregistrovali,“ povedal hovorca Telekomu Martin Vidan. Podobne reagoval aj Orange.

 Operátori sa však zhodujú, že keď žiadosť príde, jej vybavenie nebude problém.

 Aj keď v Česku operátori pochybovali, či takýto odpis môžu zákazníkom poskytnúť, náš Úrad na ochranu osobných údajov v tom má jasno.

 „Zákazník má právo cez písomnú žiadosť žiadať odpis osobných údajov. Vzťahuje sa to aj na spracúvanie prevádzkových a lokalizačných údajov a ich prípadne sprístupňovanie,“ reagoval šéf kancelárie Úradu na ochranu osobných údajov Roman Tibenský.

 Vo výpise sa objavia napríklad čísla, na ktoré ste volali, poloha vysielača, cez ktorý ste telefonovali, dátum volania, ale aj výrobné číslo mobilu. Pri surfovaní na webe ide o pridelenú IP adresu či objem prenesených dát.

 Operátori okrem toho môžu polícii a aj zákazníkom sprístupniť údaje o e-mailovej schránke. Ide napríklad o čas odoslania správy, komu bola adresovaná a aj skutočné meno adresáta, pokiaľ ho poznajú.

 

O hovory a pohyb ľudí sa vlani polícia zaujímala menej

Prípadov, keď chcela polícia citlivé údaje, vlani prudko ubudlo. Môže za to aj opatrnosť vyšetrovateľov.

Kým vlani riešili telekomunikační operátori 16-tisíc žiadostí o poskytnutie údajov, kto, odkiaľ a s kým volal, rok predtým ich bolo 31-tisíc. Vtedy ich počet medziročne stúpol o 423 percent, teraz medziročne klesol o polovicu.

Vysvetlenie pre tieto výkyvy nemajú operátori ani štát. Ministerstvo dopravy tvrdí, že štatistické výkazy dostalo od rovnakých operátorov ako v minulých rokoch.

 

„Nemáme právomoc skúmať dôvody poklesu žiadostí,“ reagoval hovorca rezortu Martin Kóňa.

Môžu byť opatrnejší

Najvýraznejšie vlani klesol počet žiadostí o hovoroch cez mobil. Predvlani ich bolo 21-tisíc, vlani vyše 7­-tisíc.

Ostatné údaje sa takmer nezmenili. Výraznejšie narástol počet prípadov, keď chceli policajti detaily o surfovaní na webe. Vlani bolo takýchto žiadostí 2335, predvlani len 667.  Prečo sa vyšetrovatelia pýtali na súkromie používateľov menej, nevysvetlilo ani policajné prezídium. Tvrdí len, že počet žiadostí odráža „potrebu zákonného získavania dôkazov“.

Za poklesom môže byť napríklad obava vyšetrovateľov z odhalenia sporných žiadostí potom, čo sa na verejnosť vlani dostali informácie o nelegálnom odpočúvaní.

Kým počet odpočúvaných a ich prípadný nárast rieši každoročne parlamentný výbor, správa o zverejňovaní údajov o telefónnych návykoch ľudí sa nevypracúva.

 

S kým, odkiaľ a kedy voláme, si polícia zisťuje i bez odobrenia súdu. Napomáha jej chaos v zákonoch. 

Súdy nie sú jednotné

Neprehľadná môže byť aj súdna štatistika o odsúhlasených žiadostiach. Denník SME si vyžiadal počet týchto žiadostí od ôsmich krajských súdov, odpoveď došla len zo siedmich.

 Trenčiansky súd čísla nemá, tvrdí, že ich nevie odlíšiť od počtu schválených odpočúvaní alebo sledovania ľudí.

 Ministerstvo spravodlivosti odlišný prístup v evidencii súdov nevysvetlilo.

 

Čo vlani žiadali

•Informácie o hovoroch v pevných sieťach vydali vlani operátori v 184 prípadoch,

•údaje o hovoroch a SMS v mobilnej sieti vydali v 13 137 prípadoch,

•o to, ako sa ľudia pripájali na web, sa polícia zaujímala v 2335 prípadoch,

•o odosielateľoch a adresátoch mailov pýtala informácie v 40 prípadoch.

Zdroj: ministerstvo dopravy www.korupcia.sk