Špionáž

Získavaním týchto informácií sa riešia na štátnej úrovni organizácie či služby štátom osobitne na tento účel zriadené. Nazývajú sa spravodajské služby, sú zvyčajne štátom (vládou, parlamentom) financované a riadené a najvyšší predstavitelia štátu sú zadávateľom úloh pre tieto služby.

Na mimovládne úrovni existujú aj súkromné organizácie zaoberajúce sa zbieraním informácií na komerčnej báze, ktoré sú najčastejšie financované súkromnými firmami.

A potom sú obyčajní ľudia s každodennými starosťami a trápeniami. Títo ľudia zbierajú informácie pre vlastnú potrebu, keď strácajú dvôveru voči ľuďom na ktorých im záleží, alebo na ktorých si musia dávať veľký pozor. Títo ľudia si to musia financovať sami a z toho dôvodu musia hľadať najefektívnejšie a cenovo najdostupnejšie riešenie. Taktiež nesmú zabúdať na to, že nie každý štát povoľuje utajované audio-video nahrávanie záujmovej osoby z dôvodu zákonu o ochrane osobnosti. Spravidla to znamená, že keď niekoho nahráte, tak to nesmiete proti nemu použiť, inak by sa s Vami mohol súdiť.

Druhy informácií

Z pohľadu obstarávateľa sa za najdôležitejšie považujú informácie o:

• politických stranách, ich predstaviteľoch a potencionálnych nástupcov
• ekonomickej situácii a všetkých faktoroch, ktoré túto situáciu môžu ovplyvniť
• možnostiach v oblasti vedy a techniky
• vojenskom potenciálu, doktrínách a plánoch
• závažnej kriminalite
• psychologických faktoroch ovplyvňujúcich vyššie uvedenej

Spôsoby získavania informácií

Strategické informácie sú špionážou (tzn. nezákonne) získajú z informačných zdrojov:

• HUMINT – ľudské zdroje
• Ďalšími zdrojmi informácií sú:
• SIGINT – signálne spravodajstvo (rádiový odposluch)
• IMIMT – letecký a satelitný prieskum (obrazovej informácie)
• MASINT – sledovanie technických príznakov (napr. seizmické vlnenie atď)
• OSINT – otvorené zdroje (médiá, technická dokumentácia atď)
• ACINT – zvukoměrné spravodajstvo
• GEOINT – geologický prieskum
• PHOTINT – analýza fotografií
• RADINT – sledovanie radarového prevádzky
• ELINT – elektronické spravodajstvo
• COMINT – dešifrovanie
• FISINT – vyhľadávanie a ničenie sietí SIGINT prevádzkovaných protivníkom
• FININT – finančné spravodajstvo

Špionáž a národné právo

Národné právo väčšiny krajín považuje špionáž proti sebe za nezákonnú (a zvyčajne ju tvrdo trestá), ale zároveň nezakazuje vlastné špionáž proti inej krajine (pokiaľ to nie je výslovne zakázané dvojstrannú dohovorom)

Špionáž a medzinárodné právo

Reklamy

Medzinárodné právo nepovažuje spionáž za protizákonnú a v podstate ju schvaľuje. Nezákonnosť špionáže sa objavuje až v prípade prieniku na cudzie územie (narušenie územnej integrity). Z hľadiska medzinárodného práva sú teda nezákonné len druhy zberu informácií, ktoré narúšajú územnú celistvosť cudzieho štátu (HUMINT), ostatné druhy zberu sú zákonné (napr. slovné spojenie “špionážne družice” nemá opodstatnenie, lebo pri jej použití nie je narušená suverenitu krajiny, proti ktorej zber vykonávajú)

Vojnová špionáž

V období vojnového konfliktu sa vykonáva dva druhy špionáže:

• taktická – vykonáva sa do tzv taktické hĺbky, zbierajú sa pri nej informácie o aktuálnej situácii protivníka, o rozmiestnení bojové techniky, morálke mužstva, pohyboch a presunoch, atď
• strategická – uskutočňuje sa na úrovni vyššieho velenie a vykonáva sa pri nej zber informácií strategického charakteru (tj napríklad o možnostiach ukončenia konfliktu zo strany protivníka, uzavretie dohôd s treťou stranou, zmenách stratégie atď) ktoré majú vplyv na vývoj konfliktu

Priemyselná špionáž

Priemyselná špionáž je špecifickým druhom získavanie informácií, keďže sa jej okrem spravodajských služieb zaoberajú na komerčnej báze súkromné organizácie, firmy aj jednotlivci. Jej cieľom je získanie finančnej alebo inej výhody. Cieľom sú výsledky vedeckého alebo technického bádania a výskumu s osobitným zreteľom na výsledky výskumu využiteľného na vojenské účely.

Podľa metód sa priemyselná špionáž delí na:

• kopírovanie a krádeže
• odposluch (rádiový, elektronický, telefónne, počítačový)

Reklamy