Dá sa však detektor lži oklamať?
Osobne sa podieľal na vytvorení systému testovania žiadateľov o azyl v USA, ktorý pomáha obhajobe na federálnych súdoch. Testuje v troch jazykoch: po anglicky, španielsky a vietnamsky. „Všetkých svojich študentov učím základný princíp, že úloha polygrafického examinátora sa nikdy nemení. Mám tým na mysli to, že sme za každých okolností nestranní ľudia hľadajúci pravdu,“ hovorí Patrick Coffey. Od jeho schopnosti klásť presné otázky a vyhodnotiť zložitými matematickými algoritmami odpovede závisí osud ľudí. Môže zabrániť odsúdeniu nevinného, ale aj preukázať, že človek považovaný za nevinného klame. No predovšetkým, jeho misia slúži primárne na ochranu pravdovravných, nie na usvedčenie klamárov.
Dá sa však detektor lži oklamať? Môže si páchateľ po dlhej dobe od skutku vsugerovať konzistentnú teóriu, ktorej uverí do tej miery, že výsledok testu nepreukáže, že klame? „Pripusťme, že by to tak bolo. Ja sa ho však opýtam, či mi klame v tej chvíli, keď sa spolu rozprávame, teda teraz a tu. A tým sa celá jeho teória zrúti,“ odvetí Coffey. Ale čo ak si človek skutok po 30 rokoch nepamätá? „Fajn. Pamätali by ste si, keby ste v dvanástich rokoch niekoho zabili?“ odpovie protiotázkou examinátor. Test PDD funguje na jednoduchom princípe. Sú funkcie nášho tela, ktoré nedokážeme vôľou ovládať. A práve tie sa počas testu merajú citlivými prístrojmi. Coffey vysvetľuje: „Máme srdce, ktoré bije.
{googleads right}
Okrem zmeny tepu s ním nedokážeme nič urobiť, pričom autonómny nervový systém úplne kontroluje túto oblasť. Iná oblasť, na ktorú sa zameriavame, sú zmeny vlhkosti pokožky na špičkách prstov. Pozeráme sa teda na nárasty alebo poklesy odporu pokožky testovaného subjektu. Pozeráme sa na záznam priebehu kriviek, ako osoba dýcha v oblasti brucha a hrudníka. Ak by to aj osoba vedela kontrolovať, zistíme, že sa niečo s krivkami snaží robiť, čo automaticky indikuje, že sa snaží oklamať test.“ Coffey spomína príklady zo svojej praxe: test usvedčil vraha podľa farby opasku, ktorou bola obeť zadusená, alebo miestnosti, kde sa skutok stal. Ako? Celkom jednoducho. Ak polícia neurobí fatálnu chybu a nezverejní tieto „detaily“, nepozná ich nikto iný, iba vyšetrovatelia a páchateľ. A ak examinátor v teste vhodne položenými otázkami otestuje sedem farieb daného opasku (alebo typu miestnosti či kalibru zbrane), pričom je medzi nimi jedna správna, nevinný človek testom prejde – na rozdiel od páchateľa.
Neprebádaný terén
Detektor lži je na Slovensku prakticky neznámy pojem. Vo verejnosti panuje názor, že ide o nie príliš spoľahlivý, a preto v trestnom konaní iba ťažko využiteľný nástroj dokazovania. Používajú ho pritom na bezpečnostné a iné previerky sedemnásti pracovníci polície, SIS a NBÚ. Väčšinou ide o absolventov psychológie a práva, ktorých vyškolili experti z USA a z Izraela.
Exminister spravodlivosti a poslanec NR SR Daniel Lipšic pre .týždeň uvádza: „Náš trestný poriadok použitie polygrafu neupravuje. Za dôkaz sa označuje čokoľvek, čo bolo získané zákonným spôsobom a iba príkladne sa uvádzajú dôkazné prostriedky ako výsluch, znalecké posudky či konfrontácia. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Viem si predstaviť, že polygraf by mohol byť účinným prostriedkom v rámci vyšetrovania. Niekedy sú rôzne vyšetrovacie verzie a ak by polícia vedela zvierohodniť jednu z nich, malo by to veľký význam.
V samotnom súdnom konaní je to však neprebádané teritórium.“ Lipšic si myslí, že podobne ako pri korunnom svedkovi by nemal byť polygraf považovaný za jediný usvedčujúci dôkaz. Na Slovensku máme zatiaľ iba jedno uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré však nie je zjednocujúcim stanoviskom. Senát v prípade z 30. júla 2002 rozhodol, že výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe nemožno použiť ako dôkaz.
Na chýbajúcu legislatívu v tejto oblasti poukazuje aj advokát dvoch obvinených v kauze Cervanová Allan Böhm. Ani jeden z nich sa ku skutku nikdy nepriznal. Pripomína zároveň, že jeden z ďalších obvinených sa už od roku 1981 vehementne dožaduje testu na detektore lži. Neúspešne.
Böhm hovorí: „Ak by som sa v mene svojich klientov dožadoval použitia polygrafu, slovenský súd nebude reagovať, pretože nepoznám normu, na akú by som sa mal odvolať. Okrem toho, moji klienti sa dožadujú odberu vzorky DNA a porovnania so vzorkami, ktoré sa možno našli u obete a s veľkou pravdepodobnosťou sa ešte nachádzajú v laboratóriách v Prahe. Čo na to súd? Ten sa iba usmieva a ignoruje to. DNA je pritom klasický exaktný dôkazný prostriedok.“ Podľa neho by detektor lži mohol výrazne pomôcť nielen pri overení pravdivosti tvrdení obvinených, ale aj svedkov, pretože po roku 1990 všetci svoje predchádzajúce výpovede odvolali a tvrdili, že k nim boli donútení – psychickým a niektorí aj fyzickým nátlakom.
Presnosť na 95 percent
Aká je prax v zahraničí? Najvyšší súd Spojených štátov musí ešte rozhodnúť o prípustnosti polygrafu ako dôkazu. V jednom rozhodnutí povedal, že polygrafické testy môžu zasahovať do 5. dodatku Ústavy (prípad Schmerber vs. Kalifornia, 1966). V niektorých súdnych systémoch v USA je absolútny zákaz prípustnosti polygrafických výsledkov ako dôkazu.
Tretina štátov únie neprijíma polygraf ako dôkaz, pričom vychádzajú z prípadu Frye vs. USA z roku 1923, keď panovala obava, že porota by bola natoľko zaujatá, že by okrem tohto nebrala do úvahy žiadne iné dôkazy. Odvtedy sa však technológia polygrafu radikálne zdokonalila, v 90. rokoch nahradili analógové vyhodnocovanie s pomocou „ceruzky a papiera“ stále výkonnejšie počítače s kvalitnejším softvérom.
Americká polygrafická asociácia (APA), ktorá združuje viac ako 3200 examinátorov (odborne spôsobilých skúšajúcich) a je teda najväčšou organizáciou svojho druhu na svete, zverejnila výskumné štúdie, ktoré sa týkajú spoľahlivosti testovania na polygrafe. Je k dispozícii 80 výskumných projektov, ktorých výsledky sú publikované od roku 1980. Počas tohto výskumu sa preverili výsledky 6380 polygrafických testov. Výskumníci uskutočnili 12 štúdií o platnosti polygrafických vyšetrení priamo v praxi, takisto sa použili výsledky z 2174 prípadov praktického testovania, pričom priemerná presnosť všetkých výsledkov bola 98 percent. Iné štúdie uvádzajú presnosť 92 percent, odborníci sa však ustálili na čísle 95 percent.
„V štúdiách vykonaných v USA sa vo vede za kritérium spoľahlivosti akejkoľvek metódy považuje štatistická významnosť, teda číslo spoľahlivosti 95 percent a viac. Polygraf toto kritérium splnil vo viac ako 200 štúdiách,“ uvádza Coffey.
Ako funguje detektor pravdy – lži – zakúpite aj na Slovesnku www.market.sk
Samotný termín polygraf v preklade znamená „viac grafov, viac kriviek“. Tento názov sa podľa APA vzťahuje na spôsob, akým sa súčasne zaznamenávajú vybrané fyziologické aktivity. Polygrafický prístroj zbiera fyziologické dáta z najmenej troch systémov v ľudskom tele. Na hrudník a brucho testovaného subjektu sa pripevnia gumové hadice, ktoré zaznamenávajú respiračnú aktivitu. Na prsty sa upevnia dve malé kovové doštičky, ktoré monitorujú aktivitu potných žliaz. Ďalej sa upevňuje na telo subjektu manžeta, ktorá sníma krvný tlak a kardiovaskulárnu aktivitu.
Typický polygrafický test pozostáva z takzvaného predtestu, fázy získavania chartov (kriviek, diagramov) a fázy analýzy dát získaných počas testu. V predtestovej fáze examinátor vyplní požadované dokumenty a porozpráva sa so skúšaným subjektom o teste. Prediskutuje otázky, ktoré sa bude pýtať, a oboznámi skúšaného s testovacím postupom.
Vo fáze zberu dát vytvorí niekoľko polygrafických chartov, diagramov. Potom ich analyzuje a vytvorí si názor vzhľadom na pravdovravnosť osoby, ktorá podstúpila test. Dôležité je, že polygraf neobsahuje analýzu fyziológie, ktorá súvisí s hlasom. Nástroje, ktoré nahrávajú hlas a snímajú stres v hlase, nemožno považovať za polygraf a ich spoľahlivosť nie je vedecky preukázaná.
{googleads right}
Zástancovia a odporcovia tejto metódy sa často sporia o to, akým spôsobom sa získané údaje vyhodnocujú. Kritici, ktorí nerozumejú technike polygrafického testovania, občas klasifikujú nerozhodnuteľné výsledky testov ako chyby. To je však výsledok, keď sa nevie posúdiť, či subjekt hovorí pravdu, alebo klame. V reálnom živote to znamená, že examinátor nie je schopný poskytnúť definitívnu diagnózu. V takýchto prípadoch sa obvykle realizuje ďalší test. Ako mimoriadne dôležité kritérium vedeckej presnosti polygrafu Coffey označuje opakovateľnosť. Zdôrazňuje, že v prípade akýchkoľvek pochybností o prípadnom výsledku jeho testu odsúdených v kauze Cervanová môžu diagramy vyhodnotiť jeho slovenskí študenti.
Telo neoklameme
Častým argumentom odporcov tejto metódy je, že hoci polygrafická technika je mimoriadne presná, nie je bez chýb. Tie môžu byť spôsobené nedostatočnou prípravou subjektu na test alebo zlou interpretáciou fyziologických dát. Chyby sa väčšinou označujú ako falošne pozitívne alebo falošne negatívne. Práve preto je nesmierne dôležitou zásada opakovateľnosti a overiteľnosti. Ďalšou garanciou nestrannosti je aplikácia vysokovýkonných počítačov a rozsiahlych databáz testov, ktoré sa porovnávajú. Examinátori používajú štandardné niekoľkostupňové vyhodnotenie pomocou počítačových softvérov, pričom najstarší z nich – grandfather sotware – bol vďaka financovaniu vládou USA v roku 1992 vyvinutý na najlepšom pracovisku svojho druhu, v laboratóriách aplikovanej fyziky na Univerzite Johna Hopkinsa. V súčasnosti sa používa jeho verzia 5.5.
Examinátor nekladie žiadne rafinované ani komplikované otázky. Naopak, otázky sú vopred známe, sú jednoduché a skúšaný sa zaviaže, že bude odpovedať áno alebo nie. Samotnému testu predchádza menší test, v ktorom sa zistí schopnosť danej osoby spracovať informácie a podstúpiť detektor lži. Najvážnejšie riziko – že testovaný oklame detektor lži konzistentnou teóriou, ktorej uverí, aj keď je v rozpore s realitou – hodnotí primár psychiatrie z Trenčína Jozef Hašto. „Sú známe prípady vytesnenia, v rámci obranných mechanizmov, keď to má človek vo vedomí „poskladané“ inak, ako sa to stalo v skutočnosti. Lenže všeobecne platí, že vždy má v sebe uloženú aj pamäťovú stopu, ako sa to naozaj stalo a pri správnom podnetovom slove alebo vyjadrení vo vete sa to síce v jeho vedomí nasmeruje na konštrukciu, súčasne sa však prejaví aj telesná vegetatívna reakcia, ktorá zodpovedá vytesnenej pravde,“ uvádza pre .týždeň s tým, že detektor lži neslúži ako nespochybniteľný dôkaz.
Vkauze Cervanová by použitie detektora lži mohlo priniesť zásadný posun. .týždeň sa preto bude tejto téme intenzívne venovať.
andrejBan