Ako Veľký brat zatkol Pitra, pomohli mýto brány i Skype

 

Volavka je pořád základ

Najprv je však potrebné najať spolupracovníka z prostredia, urobí sa z neho takzvaná volavka. V tomto prípade to bol Sokolovský podnikateľ Štefan Kanaloš. Tajnej služby mu cez sprostredkovateľa zadali zákazku, aby sa vydával za majiteľa jednej z Pitrových firiem, elektrárne a teplárne Energy v Ústí nad Labem.

Tým Kanaloš vyvolal rozruch u ľudí, ktoré si v Česku Pitre najal, aby mu spravovali majetok. Mnohé z nich nebola s Pitre v spojení, takže si nemohla overiť, či Kanaloš hovorí pravdu. Tak začali Pitra zháňať. V policajnej žargóne sa tomu hovorí, že “sledované osoby prešli z režimu spánku na aktívny”. Čo polícia a tajné služby chceli. Potrebovali vysledovať, na koho a akým spôsobom je Pitre v Česku napojený.

Keďže volavka sa potom zákonite stane objektom záujmu Pitrových ľudí, musel byť Kanaloš monitorovaný. Podľa záznamov, do ktorých mala MF DNES možnosť nahliadnuť, bol Kanaloš pod “sledku” tajnej služby BIS treba v dňoch 7. novembra 2009 a 18. júla 2010, hoci o tom sám nevedel (Kanaloš svoju rolu v prípade nijako nepopiera. Ochotne sa o nej už skôr s MF DNES bavil. Len tvrdí, že nebol v spojení s tajnou službou, ale s “akýmisi klientmi z USA”.)

 

S návnadu musela polícia komunikovať zvláštnym spôsobom, aby sa na jeho skutočnú rolu neprišlo. V stredu 16. júna 2010 dostal Kanaloš podľa dokumentov z celej akcie konšpiračné byt a špeciálny telefón SNT, ktorý pracuje v tzv nehlasovému pásme, ktoré sa dá len ťažko odpočúvať. Mimochodom, na takomto telefóne je aj tlačidlo pre núdzový signál. Keby sa s Kanalošem niečo dialo, stačilo je stlačiť a okamžite by prišla pomoc.

Hneď druhý deň, teda 17. júna, zadali kriminalisti do celého bezpečnostného systému žiadosť na monitorovanie Kanaloše cez bezpečnostné kamery a kamery mestskej polície. Po celej krajine sú ich tisícky.

Začal sa odpočúvať jeho súkromný mobil. A sledoval sa jeho pohyb po celej republike. A nielen jeho. On predsa nebol kľúčový aktér. Polícii a tajným službám išlo hlavne o ľudí, ktorí by sa na neho ako na návnadu napojili.

 

Mýto brány o vás vedia všetko

Ak chcete sledovať niečí pohyb po celej krajine, už dávno nie je potrebné to robiť osobne. Jedným z hlavných prostriedkov, ktorý sa k tomu využíva, sú mýto brány. Čo sa príliš nevie a na verejnosti sa o tom zatiaľ ani toľko nehovorí, dokážu robiť kamerové záznamy, z ktorých sa dá zistiť typ aj značka z prechádzajúceho auta a vyfotiť jeho vodiča. (Podrobnosti o funkciách mýtnych brán si prečítajte tu)

Rovnako tak možno “kapschový systém” (prevádzkuje ho firma Kapsch) využiť na monitorovanie mobilov. Keď máte zapnutý mobil a prejdete s ním pod bránou, systém ho dokáže rozpoznať a identifikovať. Aj to pomáha k určenie pohybu sledovaných ľudí, treba len spolujazdcov. V Nemecku sa treba donedávna informácie z mýtnych brán tiež využívali pre policajnej práci, ale po veľkej diskusii tam Ústavný súd takúto možnosť zrušil, pretože to podľa neho až príliš narúša slobodu človeka. Takzvané “rastrovej pátrania” sa tam teda už nepoužíva.

Tajná služba začala využívať informácie z mýtnych brán hneď od začiatku akcie Pitre. V systéme sa jej zišlo v celej operácii 640 mobilných čísel. Mýto brány sa dajú dokonca nastaviť tak, že sledujú, ktorá autá jazdia za problémovú osobou napríklad do vzdialenosti sto metrov, teda zistiť, či dané auto niekto neprenasleduje. To sa začalo v kauze Pitre monitorovať od 11. júla.

Napichol i Skype

Rovnako tak použili špecialisti generátor slov, ktorý vie nájsť v neprebernom množstve odposlouchávaných hovorov tá správna (treba všetky debaty, v ktorých padne meno Pitre).

Z celého zväzku ľudí, ktorí sa angažovali v prípadu Štefana Kanaloše, sa potom urobil zoznam tých, ktorí mali nejaký bližší vzťah k Pitre. A u nich začalo všetko nanovo. Sledovanie, odpočúvanie, monitorovanie.

Tajné služby sa dokonca podľa znalcov celej kauzy napichol aj na počítače sledovaných ľudí, takže vedeli, čo si kto píše v maile alebo čo hľadá na internete. A dokázali odpočúvať aj spojenia cez Skype, čo je z hľadiska právneho veľký problém. Na takéto odpočúvanie ešte neexistujú príslušné povolenie a opora v zákone. (Skype je program, ktorý umožňuje telefonovanie cez internet. Veľa ľudí ho používa, pretože je veľmi lacný.)

Mať šťastie nie je od veci

Od 9. júla sa spustilo sledovanie pohybu vybraných ľudí na bránach umiestnených na bývalých colniciach, prostredníctvom ktorých sa dá podobne ako z “kapschových brán” zistiť pohyb áut, ale aj ľudí s mobilom. Detektívi správne očakávali, že skôr či neskôr za Utečenec niekto vycestuje a bude s ním chcieť hovoriť osobne.

“Tomu sa hovorí operačnej šťastie. Keby nakoniec ti českí spolupracovníci za Pitre nevyšli, asi by z akcie zišlo a nakoniec by to bola premárnená práce,” povedal jeden z detektívov, ktorý sa na akcii podieľal.

V tej dobe boli do akcie už dávno zapojení aj špecialisti z Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚOOZ), ktorí sa museli spojiť s kolegami vo Švajčiarsku. V cudzine totiž nemôžu českí policajti zatýkať. To môžu urobiť len miestne bezpečnostné zložky. Rozviedka, ktorá na prípade tiež pracovala a ktorá podľa zákona môže tajne operovať v cudzine, pomáhala detektívom dodávať najčerstvejšie informácie, ale vo Švajčiarsku sa z prípadu fyzicky stiahla. Jej prítomnosť by mohla zatknutie narušiť, Švajčiari by nemali radosť z toho, že musia trpieť na svojom území špiónmi cudzieho štátu.

{googleads right}

(Skoro) všetko bolo legálne

Polícia tvrdí, že na akciu v cudzine mala príslušné povolenia. “Ak sme boli vo Švajčiarsku fyzicky? To my sme v celej Európe. Ale všade legálne as povolením, ako sa má,” hovorí riaditeľ ÚOOZ Robert Šlachta. A dodáva: “My nemáme možnosti, aby sme v zahraničí niečo vykonávali (zatykali). Všetko sa odvíja od spolupráce s partnerskými krajinami. Nikdy by som nedopustil, aby som pustil svojich ľudí von bez riadneho povolenia. To by som musel byť magor.”

Akcia bola nakoniec úspešná. V stredu 21. júla sa tajnému tímu podarilo zachytiť mercedes s českými pasažiermi, ktorí sa vydali za Pitre. Lenže sledovať voz nebolo jednoduché. Na diaľniciach sa nedalo udržať v jeho blízkosti, pretože v niektorých chvíľach prekročil aj třísetkilometrovou rýchlosť. Sledovacímu tímu ujížděl.

Ale zhruba štyridsať kilometrov za rakúsko-švajčiarskymi hranicami sa nakoniec všetko podarilo. Prenasledovatelia zaregistrovali schôdzku dvoch Čechov s Pitre. Stretnutie sa podarilo nafotiť. Ale ako sa stačila přiřítit švajčiarska polícia, znižujúca sa rozpŕchli. Česi boli preč. A zmizol aj Pitre.

Digitálne stopu nevymažete

Horúcu stopu však už prenasledovatelia nenechali vychladnúť. Zistili, že sa Pitre schováva v hoteli Kempinski vo Svätom Moritz. A v pondelok 26. júla potom spadla klietka. Švajčiari Pitra zatkli, keď venčil psa.

Pitre nemal pri sebe žiadne doklady. A tak musela prísť na rad opäť technika. Odtlačky prstov potvrdili, že zatknutým mužom je naozaj Tomáš Pitre.

{googleads right}

Prípad teda ukázal, že keď sa chce a príde aj “operačnej štěstíčko”, dá sa zatknúť ktorýkoľvek utečenec. Žijeme vo svete mobilov, počítačov, mailov, kamier, áut a “kapschových brán”. Takže digitálne stopu po sebe zanecháme takmer všade.

Kto by sa pred tým všetkým chcel schovať, musel by sa odhodlať žiť osamote na horách a pásť ovce. Ale tohle u Pitra určite nehrozilo.