Drony je možné vyradiť počas letu aj špecifickým zvukom.

Čítané celkom 126 x, Dnes prečítané 1 x

 

Následne takto rezonujúce gyroskopy dávajú na výstupe veľmi nestabilné dáta, ktoré síce majú správnu priemernú hodnotu ale oscilujú s veľmi veľkou odchýlkou. KAIST konkrétne otestoval päťnásť gyroskopov a rezonančnú frekvenciu našiel u siedmich z nich, v jednom prípade okolo 9 kHz, v ďalších dvoch okolo 20 kHz a v štyroch okolo 26 až 28 kHz.


Oscilácia dát z gyroskopu rozkmitaného na rezonančnú frekvenciu (modrou) a bez ovplyvňovania (červená) (obrázok: KAIST)

 

Dva z nich použil v zostavených do-it-yourself dronoch, gyroskop STMicroelectronics L3G4200D v drone s ovládacím softvérom Multiwii a InvenSense MPU6000 v drone so softvérom ArduPilot. Už analýza softvéru ukazovala, že veľmi oscilujúce dáta z gyroskopu môžu výrazne ovplyvniť ovládanie rotorov.

{youtube}Z_zw8h4epQM{/youtube}

Ilustračné video, knokautovanie dronu šimpanzami

Vedci slabinu aj prakticky otestovali, keď zvuk spôsobujúci osciláciu generovali Bluetooth reproduktorom pripevným na samotnom drone a reprodukujúcim zvuk smerom na gyroskop. V prípade dronu s L3G4200D tento spoľahlivo vyradili v každom z dvadsiatich pokusov a dron padol na zem. V prípade druhého dronu rezonancia dron nevyradila, keď dáta z použitého gyroskopu oscilujú len v prípade dát z jednej osi a dron dáta získava aj z magnetometra.

Experiment samozrejme nie je praktickým útokom. Tím ale odmeral minimálnu potrebnú intenzitu zvuku na vyradenie dronu a následne vypočítal na akú maximálnu vzdialenosť je možné dosiahnuť takúto intenzitu pri použití silných smerových zdrojov zvuku. Pri použití LRAD 450XL so 140 dB by to malo byť do vzdialenosti 37.6 metrov, vedci to reálne ale neotestovali.

Zdroj PC World.

Reklamy

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *